Učiteľka zo Stropkova oklamala Mengeleho a na doske v továrni porodila. Jej Hanka prežila len zázrakom
Priska zachránila seba a dcéru vďaka posledným slovám svojho manžela.
Keď vlak zastavil neďaleko Plzne, Priska s Hankou mali šťastie, že detský plač započul pán Pavlíček, šéf stanice. Odvážil sa ísť za veliteľom vlaku a požiadal ho o povolenie nakŕmiť väzňov. Sľúbil, že ak mu to dovolí, nakŕmi aj nemeckých vojakov. Pavlíček bol taký presvedčivý, že sa mu podarilo veliteľa opiť a ten nakoniec súhlasil so všetkým. Hanka vtedy prvýkrát dostala teplejšie oblečenie a výživu, ktorú nutne potrebovala.
V ten deň mala zomrieť
O niekoľko dní neskôr prišli do koncentračného tábora v Mauthausene. Keď strážnici videli, že Hanka je na rukách matky, chceli jej ju vytrhnúť. „Mama začala kričať, na čo spozornela jedna poľská dozorkyňa, ktorá povedala - Dajte mi to decko, ja sa chcem hrať, už som šesť rokov nevidela dieťa,“ spomínala Hanka na prvé dni svojho života, o ktorých jej povedala Priska.
Keď dcéru opäť získala do rúk, od únavy sa s Hankou schúlila na dlážku. V ten deň mala Priska zomrieť v plynovej komore, no deň predtým Nemci minuli všetok plyn. Potom ich územím prešla fronta. Keď 5. mája Hankina mama videla amerických vojakov a počula hrať hudbu, so slzami v očiach poznamenala: „Tak je dobre.“
Prežila vďaka otcovým posledným slovám
„Nedokážem pochopiť, ako mama dokázala prežiť všetky tieto útrapy. Vnímam to ako zázrak, jednoducho to tak malo byť. Mamička mi počas celého života hovorila, že ja som ju ochraňovala. Tvrdila, že tým, že ma čakala, že som ju chránila pred chorobami,“ hovorí dnes už 77-ročná Hana, ktorá verí, že jej mama prežila len vďaka otcovým posledným slovám.
„Otcove posledné slová, ktoré povedal mame pri rozlúčke v koncentračnom tábore Osvienčim, boli – Mysli iba na krásne veci. Mama sa snažila aj počas krutej zimy vo Freibergu vnímať krásu snehových vločiek, predstavovala si detské tváre a tešila sa, že sa narodím. Kľúčom k zázraku bol jej optimizmus, veľká chuť žiť a zároveň obrovské šťastie,“ dodala na záver Hana, ktorá má druhé meno Edith. A to po žene, ktorá sa o jej matku starala v koncentračnom tábore.
Priska sa vrátila do Bratislavy. Nikdy sa nevydala a stala sa profesorkou jazykov. Zomrela v roku 2006 ako 90-ročná. Jej dcéra Hanka emigrovala do Izraela, no neskôr zakotvila v Kalifornii.
Prečítajte si príbeh, ktorého bola Priska súčasťou:
Slovenka Priska, Poľka Rachel a Češka Anka. Aj keď sa vôbec nepoznali, všetky tri spájalo jedno veľké tajomstvo. Žiadna z týchto troch odvážnych matiek nevedela o vzájomnej existencii, kým sa po desaťročiach nestretli ich tri deti.
