Nacisti prišli vyvraždiť dedinu, ale mama ich ukryla hlboko do jaskyne. Prežili tam to, čo ešte nik pred nimi

Objavil poklad, za ktorým sa ukrýval šokujúci príbeh. Jaskyniarsky nadšenec Chris Nicola sa po rozpade Sovietskeho zväzu rozhodol preskúmať "nové teritóriá". Z New Yorku odcestoval až na západnú Ukrajinu. Nachádza sa tu podzemná jaskyňa, ktorá je svojou dĺžkou 124 kilometrov jednou z najdlhších na svete. V jej vnútri Chris našiel gombíky, topánky, keramiku a dokonca aj postele. Vyzeralo to, ako keby v podzemnom, mokrom a tmavom priestore žili ľudia.

„Musel som zistiť príbeh o tom, kto tam žil,“ vysvetlil Chris Nicola, ktorý po rokoch pátrania konečne našiel pravdu. Jaskyňu obývali rodiny, ktoré prežili holokaust. Pred smrťou sa v podzemí ukrývali viac ako rok a pol. To, čo Chris Nicola nakoniec našiel, bol mimoriadny príbeh o láske, sile a statočnosti mamy Esther Stermerovej, ktorá vedela, že ak sa jej rodina nedokáže dobre ukryť, nacisti ich pošlú do koncentračných táborov. Jaskyňa bola jedinou možnosťou ako prežiť.

Babkin plán

Ťažko opísať hrôzu, ktorú museli prežiť Židia počas druhej svetovej vojny. Židovské rodiny na západnej Ukrajine mal pritom čakať rovnaký koniec ako všetky ostatné v Európe - smrť. Nemali kam ísť, pretože väčšina regiónu bola obkľúčená nemeckými jednotkami. Rodina Stermerovcov ale mala iný plán. Esther so svojimi šiestimi deťmi pochádzala z malej dedinky, ktorú chceli Nemci vymazať z mapy. Stermerovci to vedeli a boli pripravení urobiť čokoľvek, aby udržali svoju rodinu nažive. 

„Gestapo prinútilo Židov nastúpiť do nákladných áut smerujúcich do koncentračných táborov. Potom ďalších niekoľko týždňov nútili zvyšných Židov, aby si pred zabitím vykopali vlastné hroby,“ spomínala Esther, ktorej napadlo, že by sa jej rodina mohla ukryť v jaskyni a o tomto pláne povedala ďalším piatim židovským rodinám.

„Vedeli sme, že máme väčšiu šancu na prežitie, keď budeme držať spolu. Vedeli sme, že naša rodina bude vždy jeden druhému verná. Aj keď bolo najhoršie, vždy ste sa mohli obzrieť a vidieť svoju sestru, matku a zvyšok svojej rodiny,“ hovorila Estherina vnučka Sima Dodyková, ktorá bola súčasťou babkinho plánu.

Robili si záznamy

Rodiny si pripravovali zásoby a v dedine sa zdržiavali až do poslednej možnej chvíle - kým Nemci bezprostredne nechceli popraviť všetkých židovských vidiečanov. Počas jednej chladnej októbrovej noci v roku 1942 si zbalili svoje veci a utiekli do neďalekej jaskyne Verteba. Do obrovskej jaskyne prenikli poriadne hlboko, kilometre od hlavného vchodu. Nechceli riskovať, že ich niekto čoskoro odhalí. To ale znamenalo, že kým budú v úkryte, neuvidia žiadne prirodzené svetlo a nebudú tušiť, či je deň alebo noc.

Článok pokračuje na ďalšej strane: