Nechcel, aby bol niekomu na ťarchu. Svoj najväčší sen si Vlastimir Brodský splnil až na konci života
Vynikal civilným, melancholickým, no napriek tomu humorným hereckým prejavom.
K nakrúcaniu sa takmer nedostal. Pred ním totiž odišiel na pobyt do kúpeľov, kde dostal mŕtvicu a nasledovala operácia. Jeho prvé slová po nej vraj boli: „Počkali ma s natáčaním?“ Počkali. Brodský si potom splnil prianie - napríklad záverečná scéna, keď jeho postava odlieta balónom, bola jeho splneným snom. „Celý život totiž sníval o lete balónom,“ uvádza portál Náš Region.cz.
Kastelána si Brodský zahral v komédii Kam čert nemůže, ktorú v roku 1959 nakrútil Zdeněk Podskalský – a ten istý režisér ho obsadil o šesť rokov neskôr opäť do kastelánskej úlohy vo veselohre Bílá Paní. V roku 1964 nakrútil Jiří Krejčík film Čintamani a podvodník opäť podľa Karla Čapka. Brodský v ňom hral policajného vyšetrovateľa, ktorý noblesne a s citom zatýka sobášneho podvodníka v podaní Jiřího Sováka. Herecká dvojica Brodský a Sovák mimochodom fungovala vždy skvele a objavila sa vo filmoch veľakrát
Nezabudnuteľné kreácie
Nezabudnuteľné herecké kreácie vytvoril Brodský v hororovej komédii Ztracená tvář (Pavel Hobl, 1965) a v snímke Ostře sledované vlaky (1966), ktorá mladému režisérovi Jiřímu Menzlovi vyniesla sošku Oscara za najlepší zahraničný film. V tom istom roku Podskalský v rozmarnej komédii Ženu ani květinou neuhodíš ponúkol Brodskému hlavnú rolu notorického sukničkára.
Nasledovali úspešné filmy Rozmarné léto (1967, Jiří Menzl), či trpká snímka Evalda Schorma Farářův konec (1968). V roku 1969 opäť Menzl obsadil Brodského do roly filozofujúceho profesora vo filme Skřivánci na niti. A napokon v tom istom roku sa trojica Vlastimil Brodský, Jiří Sovák a Jan Libíček zaskvela v Podskalského nezabudnuteľnej komédii Světáci.
Ďalšie dôležité úlohy
Práve Podskalský mu po kriminálnej komédii Ďábelské líbanky (1970) ponúkol rolu, ktorú Vlastimil Brodský považoval za veľkú výzvu – vo filme Noc na Karlštejne (1973) stvárnil samotného panovníka Karla IV.
V roku 1974 si zahral vo „vzťahovej“ komédii Hodíme sa k sobě, drahoušku (Petr Schulhoff), no zažiaril aj v dramatickom žánri – úloha v nemeckom filme Jakob, der Lügner (Jakub klamár) režiséra Franka Beyera mu vyniesla cenu strieborného medveďa na Berlinale v roku 1975 za najlepší mužský herecký výkon. Zabudnúť nemožno ani na komédie Oldřicha Lipského Ať žijí duchové (1977) a Tajemství hradu v Karpatech (1981).
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.