Nechcel, aby bol niekomu na ťarchu. Svoj najväčší sen si Vlastimir Brodský splnil až na konci života
Vynikal civilným, melancholickým, no napriek tomu humorným hereckým prejavom.
V tom čase Brodskému pridávali na popularite aj úlohy v seriáloch, napr. Pan Tau (1978), Arabela (1980), či Návštevníci (1983), kde stvárnil postavu ľudového mudrlanta a čudáka Drchlíka. Za zmienku stoja Brodského herecké výkony v snímkach, ktoré podľa scenárov Zdeňka Svěráka nakrútil František Filip – Případ Platfus (1985) a trpká komédia Utopím si ho sám (1989).
Predčasný odchod
S jeho predčasným odchodom z tohto sveta sa spája aj už spomenutý film Babí léto. „Scéna, keď Stanislav Zindulka smutne bilancuje svoj život a v ruke drží revolver, je až mrazivá. O rok neskôr na svojej obľúbenej chalupe v Slunečnej na Českolipsku Vlastimil Brodský obrátil revolver proti sebe a vo veku 81 rokov spáchal samovraždu,“ konštatoval portál ctidoma.cz. Vlastimil Brodský 20. apríla 2002 dobrovoľne ukončil svoj život na spomínanej chalupe.
Bol držiteľom viacerých ocenení - napr. Ceny československého rozhlasu (1981), s ktorým dlhodobo a rád spolupracoval okrem iného ako nezabudnuteľný rozprávač večerníčkov. Získal Zlatú nymfu (1984) za drámu Tažní ptáci na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Monte Carlo, titul národného umelca (1988), Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre (1997), Medailu Za zásluhy (2001) a na karlovarskom MFF Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu (2002) in memoriam.
Humorista Bróďa
Vlastimil Brodský bol dvakrát ženatý. Jeho synom je herec a výtvarník Marek Brodský (z prvého manželstva s Boženou Křepelkovou), herečkou sa stala aj Tereza Brodská, dcéra z druhého manželstva s Janou Brejchovou. „Bróďa“, ako ho prezývali kamaráti a kolegovia, bol známy svojimi úvahami o smrti či o chorobách.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1409382829905901&set=gm.1702404936811015&idorvanity=131490353902489
Ako neskôr vravel jeho kolega a priateľ Zindulka, keď začal Brodský chradnúť, bál sa hlavne jednej veci. „Chradol, strácal sily. A šialene sa bál toho, aby niekomu nebol niekedy na ťarchu. Naozaj sa toho strašne bál, tej bezmocnosti," uviedol pre Blesk.cz. V roku 1993 si Vlastimil Brodský zaznamenal vetu: „Na mou duši, jediný hezký na tom stáří jsou ty vzácný momenty, kdy se člověk omylem domnívá, že je zdráv.“
