Z Československa utekala len s tým, čo mala na sebe. Toto je príbeh dievčaťa zo známky, ktorú poznal celý svet
Domov jej chodili listy z Československa, Nemecka, Ameriky a Austrálie. Každý chcel podpis od dievčatka zo známky.
„Naraz som sa ocitla v Masarykovom náručí. Pýtal sa ma, ako sa volám a kde mám mamičku. Snažila som sa mu ju ukázať, ale v tom dave som ju nevidela,“ hovorila Eva, ktorá na stretnutie s prezidentom nedokázala zabudnúť.
Horácke noviny o stretnutí s prezidentom napísali: „V mene detí zo Žďáru a jeho okolia pozdravila prezidentka Vlasta Fňukalová s celým detským zborom. Najmenšiu z nich, trojročnú Evičku Neugebauerovú, vzal pán prezident do náručia a opýtal sa: „ Ako sa voláš? Pôjdeš so mnou?" Ale milá Evička vrtí hlavou, že nie. Od mamičky sa jej nechce ísť.“
Listy až z Ameriky
Fotografia sa objavovala pri rôznych príležitostiach v novinách, no len málokto v Československu vedel, že na fotografii je Evička Neugebauerová. Všetko sa zmenilo o 10 rokov neskôr, keď fotografia vyšla na poštovej známke.
„Vtedy sa to na mňa zosypalo. Naraz som bola stredobodom pozornosti,“ spomínala Eva, ktorá bola v tom čase študentkou na gymnáziu. Domov jej chodili listy z Československa, ale aj z Nemecka, Ameriky a Austrálie. Každý chcel podpis od dievčatka zo známky.
Známku predávali v Československu s príplatkom, ktorý putoval dobročinným organizáciám na starostlivosť o deti. Keď sa ale k moci dostala komunistická strana, známku zakázala a meno prvého prezidenta a jeho ideály začala zadupávať do zeme. Komunisti začali ničiť aj život Evičky Neugabauerovej, jej rodičom aj manželovi.
Naháňali ich na motorkách
Rodičom zhabali pílu a donútili ich živiť sa tou najhoršie platenou prácou. Eva s manželom Ladislavom sa nakoniec rozhodli, že z krajiny, kde ich nečakala žiadna budúcnosť, utečú.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
