Z Československa utekala len s tým, čo mala na sebe. Toto je príbeh dievčaťa zo známky, ktorú poznal celý svet
Domov jej chodili listy z Československa, Nemecka, Ameriky a Austrálie. Každý chcel podpis od dievčatka zo známky.
Rozhodnutie odísť nebolo jednoduché. Manželov presvedčilo až to, keď vo väzení skončili ich priatelia, ktorých komunisti vo vymyslenom procese odsúdili na 20 rokov.
„Tak sme to nakoniec urobili. Išli sme cez kopčeky cez Šumavu a už vtedy to bolo dosť strážené. Vedeli sme, že nás hľadajú, počuli sme ich motorky, ktoré išli za nami. Asi o šiestej ráno sme prekročili hranice zakázaného pásma,“ spomínala pre Pamäť národa Eva, ktorá sa s manželom dostala peši až do Bavorska. Zachránila ich hmla, v ktorej sa dokázali pred policajtmi šikovne ukryť.
Mali iba oblečenie
Pocit slobody mal horsko-sladkú príchuť. „Bolo to krásne, ale také traumatické. Asi o tretej ráno sme skončili v Bavorsku. Mali sme so sebou akurát to, čo sme mali na sebe. Bolo to tvrdé,“ priznala otvorene Eva Haňková, ktorá vedela, že ak by ich pri prechode cez hranice chytili, čakali by ich roky strávené vo väzení. Koniec bol ale nakoniec šťastný.
Manželia Eva a Ladislav najskôr zamierili do Frankfurtu nad Mohanom, kde začali pracovať pre Medzinárodnú organizáciu pre utečencov pod patronátom OSN. Ich veľkým snom bolo dostať sa do USA.
V srdci bude vždy našinec
Víza dostali v novembri 1951, kedy vyrazili na lodi General Hersey cez oceán. S manželom sa usadili v Cedar Rapids a neskôr po nových vysokoškolských štúdiách v meste Kalamazoo v Michigane. Tam dostal Evin manžel dobré miesto vo farmaceutickej firme, kde celý život pracoval na výskume liečby rakoviny. Eva učila jazyky na strednej škole, spoločne vychovali dve deti a celý život strávili v Spojených štátoch. Napriek tomu sa Eva Haňková cíti byť Češkou.
„Pravda, už som vo svete roky, ale som stále Češkou a iné to nebude. To puto je veľmi silné,“ priznala na záver dnes už 97-ročná Eva, dievčatko zo známky.
