Priateľské rozdelenie Slovákov a Čechov malo ohromný ohlas vo svete, spomína Kňažko. Prešlo už 30 rokov
Samostatný štát sme získali dnes, presne pred 30 rokmi.
Nemohli to pokaziť niektoré jednostranné kroky? Napríklad to, že Česi si ponechali federálnu vlajku ako štátny symbol, hoci to prijatý zákon zakazoval.
Iste, porušili tým dohodu i zákon. Ale povedzte, mali sme sa s nimi pre to hádať? Žiadny rozchod nie je ideálny, bezproblémový, taký, ktorý nevyvoláva otázku, prečo sa ten druhý zachoval tak, alebo onak. A život to aj tak vyrieši po svojom. Vidíte, dnes tu máme pesničku skupiny Chinaski, v ktorej sa spieva, že každá česká vlajka má slovenský klín.
Naplnili sa teda i slová prezidenta Václava Havla, ktorý pri rozdelení štátu povedal, že sme sa asi museli rozísť, aby sme si boli bližší?
Nepochybne áno. Intenzívne spolu komunikujeme, obchodujeme, navštevujeme sa. Sme spoločne v Európskej únii, kde nemáme jeden ale dva hlasy a môžeme spolupracovať a presadzovať záujmy oboch štátov.
Čo pre Vás, po tridsiatich rokoch od rozdelenia, najviac symbolizuje, respektíve dokumentuje vzájomnú blízkosť Čechov a Slovákov?
No napríklad to, ako sa vyrovnávame s tým, čo nás trápi. Vždy, a aj teraz máme tendenciu sťažovať sa na to, čo máme a poukazovať na to, že ten druhý to má lepšie. A tak som aj na jednom z nedávnych podujatí, ktoré si pripomína česko-slovenskú vzájomnosť navrhol, že by sme si mohli podľa vzoru reality šou Výmena manželiek dočasne vymeniť niektorých politikov, ktorí nám "pijú krv". Ako som upozornil, možno by sme si v krátkom čase povedali: "Nech sa ten náš už vráti". Jednoducho zistíme, že tam i tu je to veľmi podobné a že nás zastupujú elity, ktoré sme si sami zvolili a ktoré sa nám podobajú.
