Nikdy nie je neskoro. Pavlína mala len základnú školu, zdravotnou sestrou sa stala po tridsiatke
V práci rýchlo zistila, že aj keď ona ako Rómka mala šťastie, pacienti, ktorých stretávala, mali úplne iné skúsenosti.
Po základnej školy zostala doma, aby pomohla rodičom starať sa o nevidiacu sestru. Pavlína Balogová už vtedy vedela, že pomoc iným ľuďom bude jej životným poslaním. Mala len základné vzdelanie, stala sa mladou matkou a ako Rómka to Pavlína nikdy nemala jednoduché. Ako prezradila pre Hatefree, na to, aby si človek splnil sny, nie je nikdy neskoro.
Jediná Rómka v lavici
Pavlína Balogová mala 15 rokov, keď mala veľký sen – naučiť sa po anglicky. V 90. rokoch minulého storočia o tom snívali mnohí tínedžeri, ktorým sa otvorili dvere na západ. Pre Pavlínu to však bolo stále v niečom iné. V súkromnej jazykovej škole bola jedinou Rómkou. Angličtinu študovala dva roky a potom chcela získať certifikát ako sociálna pracovníčka.
„Väčšina spolužiakov po získaní certifikátu odchádzala pracovať na krajské a mestské úrady ako rómski poradcovia a koordinátori, terénni sociálni pracovníci alebo zakladali neziskové organizácie, ja som po škole odišla rovno na materskú,“ spomínala pre HateFree Pavlína, ktorá ako mladá mamička nemala čas ani priestor na to, aby si plnila svoje sny.
Z robotníčky sanitárka
Keď dcérka Eliška začala chodiť do škôlky, Pavlína sa spontánne rozhodla, že skúsi podnikať s cukrárňou. Päť rokov však bolo ako na horskej dráhe a podľa jej slov bol deň za dňom skákaním z blata do kaluže. Nevydarené podnikanie ju doviedlo až do pražskej Vinohradskej nemocnice, kde najskôr robila ako obyčajná robotníčka.
Roznášala odbery a vzorky, obsluhovala potrubnú poštu. Pavlína nikdy neštudovala zdravotnú školu, no všímala si, čo robia zdravotné sestry a prirodzene začala vykonávať ich prácu. Netrvalo dlho a za Pavlínou prišla hlavná sestra, ktorá chcela, aby si urobila kurz sanitárky.
Prísť za pacientmi a držať ich za ruku
Článok pokračuje na ďalšej strane: