Nikdy nie je neskoro. Pavlína mala len základnú školu, zdravotnou sestrou sa stala po tridsiatke

Pavlína ani na moment nezaváhala, vedela, že práve nemocnica je to miesto, kde si môže plniť svoje sny. Keď sa stala sanitárkou, opäť za ňou prišla vrchná sestra s odvážnejšou žiadosťou. „Povedala mi, nech idem do školy. Pozerala som na ňu najskôr nechápavo, ale potom som si uvedomila, že tú ponuku myslí naozaj vážne,“ spomínala Pavlína, ktorá sa vďaka obrovskej podpore kolegov stala zdravotnou sestrou. V práci rýchlo zistila, že aj keď ona ako Rómka mala šťastie, pacienti, ktorých stretávala, mali úplne iné skúsenosti.

Pavlína si všimla, že Rómovia nie sú častými návštevníkmi ordinácií a pre predsudky prichádzajú k lekárom až vtedy, keď je ich stav vážny. „Spomínam si na jedného detského pacienta, ktorý vyrastal vo veľmi núdznych podmienkach. Pod mostom strihal káble, ktoré chcel predať a za odtrhnuté peniaze si kúpiť jedlo, lenže ho zasiahol elektrický prúd. Bol značne popálený na tele a prúd mu poškodil aj časť mozgu. Preto zle videl a hovoril. Je tragické, že sa niečo také stane len preto, že ste chudobný,“ priznala Pavlína, ktorá sa vždy snaží pacientom okrem odbornej pomoci poskytnúť aj kúsok svojho času, empatiu a úprimný záujem. „Je na nás sestrách, aby sme zašli za pacientmi mnohokrát nad rámec nášho pracovného času a chvíľku sa s nimi porozprávali alebo ich vzali za ruku,“ uzavrela Pavlína.

Prečítajte si tiež: Keď opustím nemocnicu, pre mnohých som len cigánom. Pacienti sa čudujú, že ich lekárom je Róm