Šéfka Ligy proti rakovine: Onkopacienti nemajú radi reči o tom, že to zvládnu

Ktorý príbeh sa Vás osobne dotkol a nezabudnete naň do konca života?  

V srdci si nesiem mená Lydka, Lucka, Gabika, Lenka a aktuálne Dáša... Päť dám, ktoré ma veľmi ovplyvnili. Na ich optimizmus a odhodlanie vyhrať nad chorobou nikdy nezabudnem. Každá mala obrovskú motiváciu žiť a ja som verila, že sa im to podarí.  Jedna sa chcela dožiť svadby svoje dcéry, ďalšia vychovávala ešte len 8-ročné dievčatko... a teraz Dáška  – mali sme dohodu, že napíšeme spolu knihu, ako zvládať chorobu a liečbu.  Nebol nám dopriaty čas... Žiaľ, niektoré typy rakoviny sú stále mocnejšie ako medicína a ako silná ľudská vôľa.  

Ako z pohľadu Vašich skúseností prijímate fakt, že väčšina Slovákov nechodí na preventívne prehliadky a skríningy, ktoré dokážu zavčasu odhaliť vážne ochorenie?  

Ľudia nie sú na absolvovanie preventívnych prehliadok zvyknutí, neboli ku tomu vedení. Žiaľ, dôsledky sú smutné – Slovensko je na druhom mieste v Európe, pokiaľ ide o úmrtnosť na rakovinu. Jednou z hlavných príčin je, že za lekárom ideme, až keď máme vážny problém. Pritom takmer polovica onkologických ochorení je preventabilná. To znamená, že ak sa vznikajúce ochorenie odhalí včas, dá sa liečiť a vyliečiť. Preto je nepochopiteľné, že nevyužívame možnosti preventívnych prehliadok a skríningových programov, hoci sú bezplatné a môžu pomôcť v čase, keď je ešte pomoc účinná a „bezbolestná“.  

Máte odkaz pre všetkých zdravých „hrdinov“, ktorí si myslia, že ich sa táto choroba netýka? 

Aby boli zodpovední sami voči sebe, ale tiež voči svojim blízkym. Rakovina sa totiž nedotýka len chorého človeka, ona tvrdo zmení život celej rodiny. O tom by im vedeli veľa rozprávať účastníci našich podporných skupín, ktoré organizujeme pre pacientov i príbuzných a vytvárame tak priestor pre ich vzájomnú komunikáciu, keď sa potrebujú vyrozprávať  zo všetkých svojich problémov a situácií, ktoré im s rakovinou vstúpili do života. Trpia nimi, majú kvôli nim psychické poruchy, spôsobujú im sociálne problémy. Nie je to vôbec jednoduché, zvládnuť náročnú liečbu vlastnú, ale ani svojho blízkeho, nehovoriac o tom, aké je ťažké vyrovnať sa s odchodom životného partnera, rodiča, dieťaťa. Práve preto pre pozostalých organizujeme projekt Pínia.  

Článok pokračuje na ďalšej strane: