V škole mu hovorili, že čierne svine pôjdu do plynu. Petrov boj za spravodlivosť ocenila aj Alžbeta II.

Stáli okolo neho, nadávali mu do cigánov a začali ho byť. Petr Torák bol len tínedžerom, keď ho v libereckom nákupnom centre zbili skinhedi. Polícia ho však nebrala vážne a prípadom sa nezaoberali ani vtedy, keď neonacisti napadli za bieleho dňa Petrovu mamu a brata. Pre Torákovcov to bola ale posledná kvapka a pre nedostatok bezpečia sa rozhodli emigrovať do Británie. Keď Petr prvýkrát nasadol do lietadla s jednou taškou, neveril, že raz jeho životný príbeh spozná samotná britská kráľovná.

Deti sa s Rómom nechceli hrať

Nebyť jeho otca, nebol by tam, kde dnes je. „Otec pre nás všetko obetoval,“ priznal pre český Deník Petr Torák. Jeho otec Stanislav v 50. rokoch minulého odišiel z rómskej komunity zo Slovenska do Česka, kde prišiel aj so svojím otcom, ktorý vždy chcel, aby boli jeho deti vzdelané a dobre sa integrovali. Od chvíle, keď prišli do Čiech, hovoril so svojimi deťmi iba po česky.

Stanislav tento prístup zvolil aj vo výchove vlastných detí a jeho syn Petr pre Paměť národa priznal, že na českej dedine zažil veľmi krásne detstvo. Svoj rómsky pôvod si prvýkrát uvedomil až v škôlke, keď sa s ním niektoré deti nechceli hrať.

Tvrdé slová učiteľky

Keď nastúpil na základnú školu, priepasť medzi ním a spolužiakmi sa prehlbovala, až jedného dňa, keď Petr prišiel zo školy, rodičov sa opýtal, v čom je iný. Tí sa mu snažili vysvetliť, že nie je iný a keď sa k nemu niekto inak správa, je to len hlúposť toho človeka. Tieto slová ale nedokázali premeniť realitu, ktorú každý deň zažíval. V poslednej lavici musel sedieť úplne sám a na tabuli častokrát čítal nápis „Černé svině do plynu“.

Prečítajte si tiež: Keď opustím nemocnicu, pre mnohých som len cigánom. Pacienti sa čudujú, že ich lekárom je Róm

Na druhom stupni dokonca jedna učiteľka Petrovi povedala, že ako jediný Róm v triede nebude mať nikdy kamarátov a mal by ísť radšej do špeciálnej školy. Torákovci sa ale proti tomu rázne postavili a ich syn na škole zostal. A aj keď ho vyučujúce presviedčali, aby znížil svoje ambície a po škole sa prihlásil na priemyslovú školu, on mieril vždy vyššie a nastúpil na súkromnú právnickú akadémiu. Priateľov si však nenašiel.

Skinhedi v nákupnom centre

„Nemal som kamarátov z majority, pretože vždy, keď som chcel ísť niekam do podniku, buď som bol slovne napadnutý, alebo ma zbili skinhedi. Raz ma zbili priamo v centre mesta za bieleho dňa,“ spomínal pre Denník N Petr.

Článok pokračuje na ďalšej strane: