Kľačala pred ním na kolenách a prosila o život. Valéria z Levíc prežila rozkaz od anjela smrti Mengeleho
Pred Mengelem sa nikto neopovážil odporovať, ale ja som sa v zúfalstve hodila na kolená a pustila sa do plaču, spomínala odvážna Valéria.
„Postav sa ešte raz,“ povedal jej niekto z davu. Valéria sa znovu vkradla medzi ľudí a keď sa opäť dostala pred Mengeleho, ukázal jej doprava. „Revala som: ,Tu som, žijem!´ Vtedy mi Blockerteste dala takú facku, že som sa zviezla na zem. Pozbierali ma a ja som sa dovliekla na tú stranu, kde boli živí,“ spomínala na zásah osudu Valéria, ktorá myslela, že zažila najstrašnejší deň vo svojom živote. Ten ju však ešte iba čakal.
Zákopy kopala bosá
V táboroch mali kopať tankové zákopy. Bola zima, zem bola bahnistá, inde zase zamrznutá a pod snehom. Jedného dňa bola Valéria už na smrť unavená a keď na ňu esesák namieril zbraň, prišla o svoje dreváky, ktoré zostali zaborené v blate.
Celý deň kopala zákopy úplne bosá na snehu. 29. novembra 1944 ju sesternice polomŕtvu dovliekli do baraku, kde čakali na to najhoršie. Valéria práve tento deň považuje za najstrašnejší. Sovietska armáda sa už blížila k táboru, a tak sa nacisti rozhodli, že posledných ľudí z tábora odvlečú preč peši.
Fľaša lekváru a pečená hus
Počas pochodu smrti bola Valéria ukrutne hladná, mala omrzliny na prsníku, trápili ju vši a hnisavé rany. V obrovskom zmätku sa Valérii a jej sesterniciam jedného dňa podarilo ujsť do domu, kde ako zázrakom našli fľašu lekváru a pečenú hus.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
