Blanka zo Zemplína zachránila aj Mášenku, teliatko bez očí. Zvykla si, že ju nazývajú pomätenou

Blanka do budúcna plánuje detské tábory s vegánskym zameraním pre deti a mládež. Tvrdí, že k nej prichádzajú deti, ktoré niekedy nevedia odlíšiť kozu od ovce – poľnohospodárska náuka sa od vzdelávania našich otcov a mám závratne vzdialila. Zároveň by im chcela priblížiť príbeh toho, čo k nim prichádza na tanieri – o čom nemajú zďaleka ani poňatia. Keď sa Blanky pýtam na osobnú motiváciu a pocity, z toho na čom pracuje, premýšľa iba krátko.

„Robí ma šťastnou vidieť výsledky. Prirodzene ma teší, ak nejaké zviera neskončí svoju púť na bitúnku alebo vo veľkých bolestiach niekde v hale. Vidím ich žiť, behať, v pokoji sa pásť, dívať sa na nás. Dávajú nám najavo veľmi veľa nehy. A myslím si, že ako ľudia sa od nich máme ďaleko čo učiť.“

„Chcem eliminovať utrpenie, hoci by sa nám to darilo len v malom. Nie je to len o tých pekných chvíľkach, keď sa tu hráme – úprimne, veľakrát som bola v koncoch a nevládala som ďalej. Nielenže makáme fyzicky každý deň, ale bojujeme aj s legislatívou, ktorá nám nevychádza v ústrety. Nerobíme pritom nič zlé – nikoho neokradáme, manuálne tu v zime a teple pracujeme, nezarábame. Na druhej strane je krásne vedieť, že sme niečo urobili. Nemohla by som zaspávať s pocitom, že som nekonala, hoci sme mohli.“

„Okrem iného ma teší návštevnosť detí z okolia. Schádzajú sa tu rôzne vekové kategórie – deti k nám chodia dobrovoľne, niektoré aj každý deň. Zišli sme sa taká skupinka od násťročných po tridsiatnikov. Je tu sranda, veľmi veľa lásky, fyzickej práce na azylovej farme. A počula som od nich, že im farma mení pohľad na zvieratá. To je celkom dobrý výsledok, však?“

„Nerobíme nič zlé – nikoho neokradáme, manuálne tu v zime a teple pracujeme, nezarábame. Na druhej strane je krásne vedieť, že sme niečo urobili. Nemohla by som zaspávať s pocitom, že som nekonala, hoci sme mohli.“Blanka Vinceová