Komunisti napĺňali Ružín, Katka odišla, až keď jej voda tiekla záhradou. V samote sa z nej stala Baba z lesa
Málokto jej rozumel, pretože bola priama, často na ľudí reagovala bez pozdravu, povedala vždy to, čo si myslela, mala drsnú, divú náturu, spomínala na babu z lesa fotografka Lena Jakubčáková.
Ohromná sila Kataríny Kiovskej sa prejavila v časoch, keď komunistický režim zalial vodou pol údolia na východe Slovenska. Vodná priehrada Ružín mala vyrábať energiu pre priemyselné závody, mala zadržiavať vodu v čase topenia sa snehu a prívalových dažďov, no najmä mala byť vhodným miestom pre vodné športy a rybárstvo. Obce, ktoré zaplavili, museli ustúpiť vyšším záujmom a jednou z nich bola dedina Košické Hámre, kde žila Katarína Kiovská so svojou mamou a sestrami.
Čierna ovca Katarína Kiovská
„Už vtedy sa vo vnútri tejto ženy začalo dvíhať veľké odhodlanie žiť si po svojom a odvaha neposlúchať. A zostať blízko, neodísť,“ napísala vo svojej knihe Lena, ktorá podľa dobových záznamov zistila, že dedina sa vyľudnila, ale strach ľudí nebol strachom Baby Kataríny.
„Po matke bola tvrdá a samostatná. Spolu s ňou i sestrami odišla vtedy o pár desiatok metrov vyššie, viac do lesa. Odvtedy sa jej dom schováva v takmer presnej linke nad zatopeným domovom,“ vysvetľovala fotografka, ktorá na stránkach týždenníka Zora Východu objavila text, kde ich redaktor počas výstavby Ružína otvorene prirovnal k neprispôsobivým občiankam.
„Čiernou ovcou je iba Katarína Kijovská, č. d. 60 so svojimi tromi dcérami. Hoci dve dcéry pracujú v Košiciach (jedna na zubnom oddelení OUNZ, druhá na okresnej správe spojov), nechcú presvedčiť svoju matku, že napriek veľkej láske k rodnej hrude, k domu i celému kraju je nutné obec opustiť tak, ako to spravili všetci ostatní občania,“ písali dobové noviny. Režim si s rodinou nevedel poradiť a Kiovské neodchádzali ani vtedy, keď sa im komunisti vyhrážali, že rodinu pošlú do gulagov.
Tehlou po tehle presunuli celý dom
Článok pokračuje na ďalšej strane:
