Komunisti napĺňali Ružín, Katka odišla, až keď jej voda tiekla záhradou. V samote sa z nej stala Baba z lesa
Málokto jej rozumel, pretože bola priama, často na ľudí reagovala bez pozdravu, povedala vždy to, čo si myslela, mala drsnú, divú náturu, spomínala na babu z lesa fotografka Lena Jakubčáková.
Až keď nakoniec voda začala vtekať do priehrady a začala tiecť aj do ich záhrady, Kiovské začali vlastnoručne rozoberať dom tehlu po tehle, škridlu po škridle a okno po okne. Svoje bývanie si jednoducho presunuli o niekoľko desiatok metrov ďalej do lesa.
V okolí nežil nikto okrem chatárov, z domu pomaly odišli všetci súrodenci, v 80. rokoch zomrela aj Katarínina mama a do civilizácie nakoniec odišiel aj jej syn. Baba z lesa sa stala jedinou obyvateľkou nad priehradou.
Pripravená kedykoľvek zomrieť
„Už dávno v ňom žije sama. Veľký dom malej ženy. Aj s trinástou komnatou, mačacím dvorom, gigantickou jabloňou, lúkou a poľom rovno hore i vpravo dole, čarovnou pivnicou na kopci, padajúcou stodolou, hnojiskom pod starými malými jabloňami a maštaľou nebohej kravy Hermíny a do dvadsaťštyri rokov žijúceho a do dvoch metrov skáčuceho psa Nera..., to všetko je kráľovstvom Baby z lesa,“ opísala kráľovstvo nad Ružínom Lena.
Katarína Kiovská bola podľa nej napriek ťažkému osudu a drsným podmienkam nebojácnou ženou, vyrovnanou so životom a pripravená kedykoľvek zomrieť. Mnohí si boli istí, že Baba z lesa svojím životom prehrala, no v očiach Leny bola jasnou víťazkou.
„Vôňa tohto bytia ma často zastihne, keď som od nej ďaleko, vtedy svet nadobúda iný zmysel, inú pravdu a hodnoty. Vtedy je zem i nebo presiaknuté slovom, ktorým si Boh vyberá slabších, aby ukázal svoju veľkosť. Tisíckrát sme počuli, že Ježiš sa narodil v maštali, a predsa ho hľadáme iba v pohodlí, v krásnych veciach, u milých ľudí, v priateľstve, šťastí, pochopení, pokoji a prebytku,“ uzavrela fotografka Lena.
