Spávali na karimatkách, syn na kresle. Maroš Molnár so Zuzkou zvládli ťažké časy vďaka láske a porozumeniu
Spávali sme na nafukovacích karimatkách, ktoré sme spájali plachtou, aby sa nám nerozchádzali. Kubo spal na rozkladacom kresle, lebo na postieľku už nebolo miesto, spomína na náročné chvíle Maroš Molnár.
Budoval kondičku špičkovým športovcom, no hviezdou sa stal z večera do rána vďaka šou Extrémne premeny. Maroš Molnár je nielen bývalým atlétom, skúseným trénerom, ale aj dvojnásobným otcom a manželom. Za 30 rokov si s manželkou Zuzkou, ktorá je rovnako trénerkou, prešli krásnymi, no aj náročnými chvíľami.
Keď sa ako piataci na vysokej škole vzali, nemali kde bývať, preto s malým synčekom takmer päť rokov bývali na internáte. Vo svojej knihe Gauč alebo šťastie priznal, že vlastnej spálne sa dočkali po 23 rokoch manželstva.
Rodičia doma nechceli mať chuligána
Narodil sa ako prvý z dvoch synov rodičom v Žiari nad Hronom. Už od útleho detstva bol Maroš Molnár neposedným živým dieťaťom, ktoré nikdy neobsedelo na jednom mieste. Ako spomínal vo svojej knihe, často utekal zo škôlky a učiteľky za ním nestíhali bežať.
Molnárovci vedeli, že nechcú, aby zo syna raz vyrástol chuligán, preto ho prihlásili na šport, kde by sa ich syn vybláznil. Najväčší vplyv mal Marošov otec, ktorý ho ako tréner priviedol k atletike. Otec, ktorý v synovi videl veľkú atletickú hviezdu, ho naučil poriadnej disciplíne a mama zase disciplíne a precíznosti.
Namiesto trávy bol závislý na atletike
O atletike dnes ale Maroš Molnár hovorí ako o svojej nenaplnenej láske. Aj keď patril k tým lepší, vždy mu niečo chýbalo a jeho výkony sa vždy pohybovali tesne pod medailovými priečkami. A to aj napriek tomu, že atletika bola jeho drogou.
„Ak teraz niekto očakáva priznanie, že som fajčil, pil a húlil trávu, žiaľ, smola. Mojou drogou bola, dnes to už poviem otvorene, debilná atletika,“ priznal vo svojej spovedi. Na to, aby dobyl svetové štadióny, to však nestačilo.
Po uši zamilovaný
Atletike však dodnes ďakuje za to, že vďaka nej spoznal svoju manželku Zuzku, ktorá je trénerkou, športovkyňou a Marošovou najlepšou priateľkou. Aj keď sa ako mladí atléti z videnia poznali, spojila ich až vysoká škola. „Spočiatku sme boli iba priatelia, no už ku koncu prvého ročníka som bol do nej po uši zamilovaný,“ priznal otvorene Maroš Molnár. Zuzka ale jeho city najskôr vôbec neopätovala.
Článok pokračuje na ďalšej strane: