Spávali na karimatkách, syn na kresle. Maroš Molnár so Zuzkou zvládli ťažké časy vďaka láske a porozumeniu
Spávali sme na nafukovacích karimatkách, ktoré sme spájali plachtou, aby sa nám nerozchádzali. Kubo spal na rozkladacom kresle, lebo na postieľku už nebolo miesto, spomína na náročné chvíle Maroš Molnár.
Zuzana Maroša stále považovala za kamaráta, aj keď on veril, že ju na spoločnom turistickom kurze dokáže zbaliť. Žiaden zásadný prelom v ich vzťahu nenastal, a tak sa Maroš odhodlal napísať jej list, ktorý má Zuzka dodnes odložený. Ani na ten však nereagovala, tak ako chcel a keď sa po lete vrátili do druhého ročníka, takmer sa spolu ani nebavili. „Zrejme som sa cítil odmietnutý a pošramotilo mi to ego,“ spomínal vo svojej knihe.
S bábätkom na internáte
Až spoločné tréningy dvojicu spojili natoľko, že sa naladili na spoločnú vlnu a po roku Marošovej snahy sa nakoniec dali dohromady. Ako spomínal, už po pár dňoch chodenia jej na zástavke električky povedal, že ona je určite žena, ktorú si raz vezme a bol si tým úplne istý. Zuzka to vtedy nebrala vážne, no keď v piatom ročníku otehotnela, vedela, že sa naplnia Marošove slová.
Obaja boli v čase sobáša ešte študentmi a nemali kde bývať. Po skončení školy sa preto Maroš prihlásil na doktorandské štúdium antropológie, aby so Zuzkou mali nárok na internát v takzvaných „Manželákoch“, kde s nimi prišiel aj prvorodený synček Jakub. Štyri a pol roka žila trojčlenná rodina v jednej izbe, s ďalšími dvoma rodinami sa delili o kúpeľňu a dvojplatničku na chodbe. Aby synovi ukázali, že iní ľudia nejedávajú v posteli alebo v kresle, ale za stolom, raz do týždňa ho brali do reštaurácie.
Spávali na karimatkách
Aj napriek tomu, že Maroš pracoval ako učiteľ biológie a telesnej výchovy, žili z ruky do úst. Až vďaka pôžičke od kamaráta sa im podarilo kúpiť malú garsónku. Kým byt postavili, Molnárovci žili a s malým dieťaťom v zvláštnej bytovke v Petržalke, kde mali za susedov najmä alkoholikov.
„Spávali sme sa nafukovacích karimatkách, ktoré sme spájali plachtou, aby sa nám nerozchádzali. Kubo spal na rozkladacom kresle, lebo na postieľku už nebolo miesto,“ spomínal na náročné časy, v ktorých mu bola najväčšou oporou práve manželka.
Nechápu, ako to vydržali
Článok pokračuje na ďalšej strane: