Ďakujeme za každú minútu, čo môžeme byť spolu. Andrea si Ľudka zobrala v hospici, kde bojuje o život
Manžel ma inšpiruje pozitívnym prístupom k životu, hovorí o svojom Ľudkovi Andrea.
„Nevedela som, čo budeme robiť, no jedno som vedela. Nechcela som ho odložiť na oddelenie dlhodobo chorých,“ uviedla. Vtedy sa od pána kaplána dozvedela o Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne: „Moja predstava o hospici bola hrozná, nemala som ani tušenie, ako to tam vyzerá v praxi. No nenechala som sa odradiť a napokon som si uvedomila, že to je presne to, čo potrebujeme.“
Hospic je totiž miesto, kde sa smrť dostáva k slovu. Napriek tomu je prostredie v rámci možností prívetivé a personál je vždy ochotný splniť pacientove požiadavky tak, aby sa cítil čo najlepšie. Ľudkove prvé mesiace v hospici vyzerali všelijako a boli náročné, no snažil sa zabojovať. Napriek tomu Andrea vie, že jeho stav je čoraz horší a koniec sa už blíži. „Pán kaplán mi však povedal, že treba veriť. Tak verím,“ nevzdáva sa nádeje mladá žena.
Svadba v hospici
Keďže čas sa pre Ľudka kráti a nikto nevie, kedy odíde, rozhodli sa obaja snúbenci dlhšie nečakať a svoje áno si povedali práve v hospici. „O svadbe sme začali tak aktívnejšie rozprávať na Vianoce. Vtedy mi Ľudko povedal: Všetci si myslia, že si moja žena, keď sa o mňa staráš. Mohli by sme už mať tú svadbu,“ hovorí Andrea.
Slovo dalo slovo a oni sa zobrali na nádhernom mieste, v kaplnke hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne. „Ja som myslela, že také svadby, kde je jeden z manželov smrteľne chorý a druhý zdravý, sú len v Siedmom nebi, ale nikdy by nenapadlo, že ja sama môžem byť toho súčasťou. Niečo tak silné, krásne a smutné...“ napísala na sociálne siete stážistka z hospicu Veronika.
Obaja mladomanželia svadobný deň veľmi prežívali, keďže aj podľa nich to bolo náročné, smutné, no krásne zároveň. „Áno, prebehlo to inak, ako sme si to v minulosti predstavovali, ale taký je život. Dôležité je, že už je to náš život - spoločný,“ povedali.
Stále veria v zázrak
Článok pokračuje na ďalšej strane: