Ďakujeme za každú minútu, čo môžeme byť spolu. Andrea si Ľudka zobrala v hospici, kde bojuje o život

Vziať si ťažko chorého človeka je veľký záväzok a hoci lekári tvrdia, že v Ľudkovom prípade to bude krátko, Andrea neprestáva veriť. „Stále mám vieru v zázrak. Našťastie, moje okolie a väčšina ľudí chápe, prečo sme sa chceli vziať a podporujú nás,“ vysvetlila a dodala, že veľkou inšpiráciou pre ňu samotnú je práve manželova pozitivita a jeho nazeranie na život. „Už na začiatku ma zaujal tým, aký je pokojný a obetavý človek. Povzbudzuje ma, ako prijal chorobu, aký je silný, nenáročný a ako sa nevzdáva,“ povedala pre Slovo+.

Ďakujeme za každú minútu

Každý deň sa Andrea nevie dočkať rána, kedy sa vydá za svojím manželom do hospicu, kde ho znova uvidí. „Usmeje sa na mňa a ja sa nabijem energiou,“ hovorí s optimizmom. Obaja však prežívajú aj ťažké chvíle, najmä vtedy, keď Ľudko Andreu už niekedy nevníma. „Ale keď povie, že som jeho manželka, tak ten pocit šťastia a radosti nedokážem ani popísať. Každý večer ďakujem Bohu za ďalší spoločný deň,“ hovorí mladá žena.

Spoločné dni trávia čítaním, počúvaním hudby alebo Andrea len tak sedí pri svojom manželovi a pozerá, či dýcha, keď tvrdo zaspí. Byť spolu o čosi dlhšie je pre oboch požehnaním. Andrea však netají, že z budúcnosti má strach a že realita už neodvratne klope na dvere. 

„Vrátiť sa do bežného života bude určite ťažké. Ale manžel často používa slová - neboj sa, bude to dobré, preto verím, že časom to ozaj bude dobré. A ja, aj keď s prepichnutým srdcom, budem musieť kráčať v živote ďalej,“ uzatvára svoj dojímavý príbeh mladá žena.

Prečítajte si tiež: Kamaráti si mysleli, že sú bohaté. Toto je príbeh Marty a Gitky z 10-korunáčky, ktorou sme platili 27 rokov