Syn profesora Krčméryho: Nevyrastali sme s pocitom, že tata nie je nikdy doma. Mal jedno zlaté pravidlo
Život obetoval iným, no nezabúdal ani na svoje deti.
Do povedomia Slovákov sa dostal najmä počas pandémie, no v priebehu života toho dokázal omnoho viac. Množstvo času zasvätil pomoci ľuďom v rozvojových krajinách - v Keni, v Sudáne, v Burundi, v Etiópii, v Tanzánii aj v Kongu. Nezlomil ho infarkt, ani päť malárií.
Aj taký bol profesor Vladimír Krčméry, lekár, odborník na tropickú medicínu a infektológiu, vysokoškolský pedagóg, ale najmä manžel a otec. Na svojho „tata," ako ho jeho deti s láskou volali, si dnes zaspomínal aj jeho syn Michal. V rozhovore pre portál Pluska prezradil, akým otcom v skutočnosti bol.
Spolu aj na cestách
„Tata určite cestoval viac ako rodičia našich rovesníkov, to sme si ako deti uvedomovali," spomína si v úvode svojho rozprávania syn Michal. Napriek tomu však svoj život nezasvätil len práci a svojim deťom venoval toľko času, že v detstve ani nevnímali, že sa ich otec venuje niečomu netradičnému.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/VSZaSPsv.Alzbety.Skalica/photos/a.1556806671050564/3044802702250946/?type=3&ref=embed_post
„Snažil sa nás často brať so sebou. Na kratšie prázdniny cez rok naplánoval buď nejakú lyžovačku, alebo nás zobral so sebou na odborný kongres, ak sa konal napríklad v teplejšej krajine. On chodil na prednášky, opravoval články na pláži a my sme sa hrali a kúpali," približuje.
Zlaté pravidlo
S pocitom, že otec nie je nikdy doma nevyrastali ani vďaka jednej zásade.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
