Syn profesora Krčméryho: Nevyrastali sme s pocitom, že tata nie je nikdy doma. Mal jedno zlaté pravidlo
Život obetoval iným, no nezabúdal ani na svoje deti.
„Mal zlaté pravidlo – v nedeľu sa snažil vždy byť doma. Preto máme napríklad veľa spomienok, ako spolu na Železnej studničke hráme futbal či chytáme ryby," spomína si na krásne detstvo Michal s tým, že prísnosť svojho otca vždy bral ako vytrvalosť. Rád si doma presadzoval svoje.
„Bolo to napríklad navštevovanie osamelých príbuzných alebo spoločné chodenie do kostola. A potom v dojedaní jedla," spomína, že ak si napríklad nesplnili povinnosti v domácnosti, vedel sa aj nahnevať, to však podľa Michalových slov patrí k životu rodiny a k tvrdohlavosti génia.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10153902358614923&set=a.10153902357659923&type=3&ref=embed_post
Rozprávky na dobrú noc aj futbal
Voľný čas, krúžky či známky sa na druhú stanu snažil nechávať na svoje deti. „Samostatnosť bola preňho dôležitá hodnota, takže sa usiloval ju v nás aj takto pestovať," pokračuje Michal. Jediným formálnym pravidlom v rodine profesora Krčméryho bolo to, že do jedenástej večer museli byť všetky deti doma. „V tom bol neoblomný, aj keď sme už dovŕšili 18. rok života," poznamenáva.
Napriek tomu po boku svojho tata prežili krásne detstvo. „Pred spaním nám ako deťom hovoril vlastné vymyslené príbehy, ale občas aj prečítal nejakú už existujúcu rozprávku. Tiež nás tata všetkých učil lyžovať, hrať futbal alebo hrať pingpong či tenis," dodáva Michal s tým, že napriek náročnej práci si nemali na čo sťažovať a otca si užili naplno.
