Syn profesora Krčméryho: Nevyrastali sme s pocitom, že tata nie je nikdy doma. Mal jedno zlaté pravidlo
Život obetoval iným, no nezabúdal ani na svoje deti.
Do povedomia Slovákov sa dostal najmä počas pandémie, no v priebehu života toho dokázal omnoho viac. Množstvo času zasvätil pomoci ľuďom v rozvojových krajinách - v Keni, v Sudáne, v Burundi, v Etiópii, v Tanzánii aj v Kongu. Nezlomil ho infarkt, ani päť malárií.
Aj taký bol profesor Vladimír Krčméry, lekár, odborník na tropickú medicínu a infektológiu, vysokoškolský pedagóg, ale najmä manžel a otec. Na svojho „tata," ako ho jeho deti s láskou volali, si dnes zaspomínal aj jeho syn Michal. V rozhovore pre portál Pluska prezradil, akým otcom v skutočnosti bol.
Spolu aj na cestách
„Tata určite cestoval viac ako rodičia našich rovesníkov, to sme si ako deti uvedomovali," spomína si v úvode svojho rozprávania syn Michal. Napriek tomu však svoj život nezasvätil len práci a svojim deťom venoval toľko času, že v detstve ani nevnímali, že sa ich otec venuje niečomu netradičnému.
„Snažil sa nás často brať so sebou. Na kratšie prázdniny cez rok naplánoval buď nejakú lyžovačku, alebo nás zobral so sebou na odborný kongres, ak sa konal napríklad v teplejšej krajine. On chodil na prednášky, opravoval články na pláži a my sme sa hrali a kúpali," približuje.
Zlaté pravidlo
S pocitom, že otec nie je nikdy doma nevyrastali ani vďaka jednej zásade.
Článok pokračuje na ďalšej strane: