Martina vyrastala v detskom domove, no začlenila sa do bežného života. Málokomu z domovákov sa to podarí
Tridsiatnička miluje tanec, no vie, že by sa ním neuživila. Pracuje preto v obchode.
Pohyb jej nikdy nebol cudzí. Kde sa Martina už ako malá objavila, tam skákala, vrtela sa, jednoducho, neobsedela. Dá sa povedať, že čím viac tancovala, tým bola šťastnejšia. A to aj napriek tomu, že ju nevychovávali biologickí rodičia, uvádza Šarm.
Vychovávali ju krstní rodičia
Zažila internátny i rodinný typ detského domova a v desiatich rokoch si ju zobrali krstní rodičia.
„Krstný otec je brat môjho biologického otca. Bolo nás dokopy päť dievčat a neskôr si do pestúnskej starostlivosti vzali ešte jedného chlapca. Takže veľká rodina. Dostali sme výbornú výchovu, máme v sebe zakorenené hodnoty, podľa ktorých dnes žijeme a doteraz sme všetci v kontakte. Je super mať rodinu… Držíme pokope aj s tou širšou, teraz nás čaká oslava šesťdesiatky krstnej mamy a stretne sa tam asi osemdesiat ľudí. Veľmi sa na to teším, bude to super,“ uviedla v rozhovore na margo pestúnskej starostlivosti, ktorú zažila na vlastnej koži.
Martinu tanec tak dostal, že sa chopila prvej príležitosti, aby ho mohla posúvať ďalej. A tak nielenže sa dnes môže pýšiť titulom majsterky sveta, ale od 16 rokov ho aj učila. I vďaka nemu sa považuje za dieťa šťasteny.
Tanec dala bokom, prvoradá je práca
Článok pokračuje na ďalšej strane: