Z pazúrov nacistov zachránil 669 československých detí a 50 rokov o tom mlčal. Toto je príbeh Nicholasa Wintona

Je to asi jeden z najslávnejších príbehov druhej svetovej vojny. Nicholas Winton bol na jej začiatku mladý ambiciózny finančník, ktorý chcel odísť na dovolenku do Švajčiarska. Všetko však dopadlo inak. Nakoniec sa dostal do Prahy, kde začal organizovať transporty pre židovské deti z Československa. Zachránil ich stovky, no o svojom hrdinstve mlčal desaťročia. Až v roku 1988 jeho manželka Grete našla na pôde kufor plný dokumentov a plánov transportov. 1. júla ubehlo od smrti veľkého hrdinu už osem rokov.

Nenos si so sebou lyže

Winton sa narodil ako Nicholas Wertheimer v roku 1909 rodičom židovského pôvodu, ktorí sa chceli integrovať do britského života. Poangličtili svoje meno a Winton bol pokrstený do anglikánskej cirkvi. Jeho väzby na židovstvo mu poskytli konkrétny prehľad o tom, čo sa začalo diať v Európe v 30. rokoch a čoho všetkého by mohol byť nacistický režim schopný.

Prečítajte si tiež: Dvojičky prežili Mengeleho pokusy. Stretli sa po rokoch, keď Reného v Československu vypátral súkromný detektív

Písal sa rok 1938, Nicholas Winton mal 29 rokov a bol mladým ambicióznym obchodníkom s cennými papiermi priamo v Londýne. V decembri plánoval absolvovať lyžovačku vo Švajčiarsku, no tesne pred odchodom dostal list od svojho priateľa Martina Blakea, ktorý už odcestoval do Prahy v mene Britského výboru pre utečencov z Československa. „Mám veľmi zaujímavú úlohu a potrebujem tvoju pomoc. Nemusíš so sebou nosiť lyže,“ napísal mu v liste Blake. Chcel, aby Nicolas rýchlo prišiel do Prahy za ním. Winton tušil, že vojna sa blíži, preto sa nakoniec rozhodol odísť do Československa.

Pohľad na deti mu trhal srdce

Až v Prahe na vlastné oči uvidel rozsah nebezpečenstva, ktorému čelili nevinní ľudia, ktorí utekali z Rakúska a nemecky hovoriacich Sudet, ktoré nacisti anektovali. Pre židovské rodiny tam už viac nebolo bezpečné miesto a Winton vedel, že ak tieto rodiny neodídu, pôjde im o život.

Utečenecké tábory sa plnili rodinami, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy. Obyvatelia sa snažili prežiť krutú európsku zimu a Wintonom otriasli desivé podmienky, v ktorých museli žiť. Najväčšiu starosť mal o deti. „Keď niečo nie je nemožné, musí existovať spôsob, ako sa to dá uskutočniť,“ povedal vo svojej biografii.

Hodiny stáli v mraze, aby si zachránili deti

Článok pokračuje na druhej strane: