Najväčšia legenda slovenského folklóru. Prísny aj láskavý Štefan Nosáľ vychoval generácie mladých ľudí

Celý život bol obklopený krásou. Veď tanečnice z Lúčnice poznajú a obdivujú aj v zahraničí. Podľa mnohých bol Štefan Nosál, zakladateľ, umelecký vedúci a choreograf umeleckého súboru Lúčnica, géniom. Podľa iných láskavým ale neraz aj prísnym učiteľom. Jedno sa mu uprieť nedá - vychoval celé generácie mladých ľudí a bol nestorom slovenského folklóru. „Folklór je rozmanitý. Odkedy som sa v Lúčnici zabýval, snažil som sa o jedno: aby sa zachovalo všetko to, čo je krásne,“ hovorieval. Tanec bol jeho život a "zakrepčiť" si vedel aj v požehnanom veku.

Hrdý Podpoľanec z lazov

Štefan Nosál sa narodil v samom srdci Slovenska a vzťah k folklóru mal preto zapísaný v génoch. Napokon mu aj venoval celý svoj život. Hrdý Podpoľanec svetlo sveta uzrel 20. januára 1927 na hriňovských lazoch a folklór bol prirodzenou súčasťou jeho života. Od deda a otca odpozerával prvé piesne i tanečné kroky.

Neraz si s úsmevom spomínal na podpolianske zábavy a svadby, príznačné svojím temperamentom, ktoré sa častokrát končili aj poriadnou bitkou. Keď rodné lazy potom v dvanástich rokoch musel opustiť, odchádzal so slzami v očiach. Otec, ktorý bol horárom, túžil po tom, aby syn študoval.

„Otec bol veľmi rozumný človek, vedel aj spievať, hrať na fujare a na píšťalke, mal dobrý vkus i správne názory na život. Bol to osvietený človek a trval na tom, aby som mal vzdelanie. Veľa som sa od neho naučil a aj teraz, keď už dávno nie je medzi nami, často rozmýšľam nad tým, ako by sa zachoval. Snažím sa pridŕžať toho, ako by si on počínal na mojom mieste,“ zaspomínal si pred pár rokmi nestor slovenského folklóru.

Odchod z domu nebol pre malého Števka ľahký, štyri roky býval u rehoľných sestričiek v Banskej Bystrici, kde pomáhal v kuchyni a v záhrade, potom štyri roky na internáte. „Keď som si spomenul na domov, po večeroch som tajne plakal,“ priznával.

Mama z neho chcela mať farára

Článok pokračuje na ďalšej strane: