Najväčšia legenda slovenského folklóru. Prísny aj láskavý Štefan Nosáľ vychoval generácie mladých ľudí
Lúčnica je môj život, dajako sme poslúžili národu, hovorieval Štefan Nosáľ o svojej životnej láske.
„Tiež si pamätám, akú drzosť som mal, keď som bol mladý, že veľký divadelník Ján Borodáč, zakladateľ Slovenského národného divadla, zvykol hovoriť, „keď sme boli my mladí, tak sme to robili takto a takto“, tak som na jednom pléne vstal a povedal som – pán profesor, ale teraz sme mladí my a my to chceme robiť takto,“ s úsmevom si zaspomínal a dodal, že od mladých sa dá veľa naučiť. A je rád, že aj on si ich vedel získať a naučiť kráse. Tomu vlastne zasvätil celý život.
Tanečnica z Lúčnice
Všetci vieme, aké sú tanečnice z Lúčnice... Jednu takú si Štefan napokon vzal aj za ženu. Nie je náhoda, že manželka profesora Nosáľa bola lúčničiarka, veď tanec a pekné dievčatá sprevádzali Štefana po celý život. „Pekné ženy sa mi vždy páčili. Ťažko o tom hovoriť. Ja som si vyberal vždy také, aby nielen dobre tancovali, ale aby aj dobre vyzerali. Keď ideme do sveta a z autobusu sa vyvalí hromada krásnych dievčeniec, každý až tak zdúpnie, kde sa toľko krásy vzalo,“ spomínal v rozhovore pre týždenník Život.
Zoznámili sa na zábave Živeny v roku 1947 a zosobášili o šesť rokov neskôr. Ich jediná dcéra Barbora tiež tancovala, no viac sa venovala štúdiu angličtiny a francúzštiny. Takže ju Lúčnica využívala skôr na moderovanie ich programov v zahraničí. „Celkom jej to išlo,“ chválil otec dcéru. „V Amerike sa ma jeden krajan opýtal: A čo platíte tej Američanke, že konferuje? To bola pochvala, že nerozoznal, že je Slovenka.“
Bohém Ráž
Dcéra Nosáľovcov sa neskôr zahľadela do lídra kapely Elán Joža Ráža, nie je však žiadnym tajomstvom, že vzťahy medzi svokrom a zaťom bývali občas napäté. Napriek tomu profesor Nosáľ na svojho zaťa nedal nikdy dopustiť. Aj keď by sa zdalo, že pri Rážovom bohémskom spôsobe života by mu všeličo mohol zazlievať.
„On je v podstate správny chlap. On sa niekedy len tak vyťahuje. V tej jeho brandži to tak chodí. Sú dobrí, vynikajúci muzikanti. Jožko chodí na naše premiéry, vie to oceniť. Aj on sa mňa niekedy pýta na názor, do istej miery spolupracujeme. Ja si vážim jeho prácu, on moju. Dakedy sem-tam prestrelí svojimi rečami, ale je to dobrý chlap,“ povedal kedysi na svojho zaťa Štefan Nosáľ.
A Jožo Ráž mu neraz verejne zložil poklonu. „Ja som svetaskúsený človek, ale svoj život by som vymenil len s dvomi ľuďmi. Jeden je Belmondo a druhý Nosáľ. Nenormálny expert, choreograf, akých je na svete asi päť a nenormálne skromný chlap!“ povedal o ňom spevák.
Štefan Nosáľ odišiel do umeleckého neba 22. júla 2017 vo veku deväťdesiat rokov. To, čo urobil pre slovenský folklór, je obdivuhodné. A ešte obdivuhodnejšie bolo to, že až takmer do konca prekypoval energiou a vitalitou. „Od mojich ľudí vyžadujem, aby mali jarý, zdravý prístup, takže sa nemôžem opustiť ani ja. Pokiaľ vládzem a viem, budem v tom pokračovať.“