Záchranár Denis Jánošík: Covid mi zobral dedka. Zážitok v detstve ma presvedčil, že chcem pomáhať ľuďom
Človek by mal svoju prácu robiť s radosťou a nie, že chodí do práce, ktorá ho nenapĺňa, ale ubíja, hovorí o svojej práci záchranára študent Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Máte z toho obdobia aj nejaký silný emocionálny zážitok, ktorý sa vás osobne bytostne dotkol?
Žiaľ, mám, Covid mi zobral dedka, ktorý bol a navždy bude, Boží dar. Toto bol asi taký emocionálny zážitok.
Čo bolo vtedy pre vás asi najťažšie?
Najťažšie v tomto období bolo pre mňa to, že som bol dosť limitovaný sa v stretávaní s kamarátmi, pretože platili rôzne nariadenia. Ale vedel som sa vynájsť vždy. Ale tak pandémia nás, teda niektorých naučila si vážiť to, čo máme len jedno, a to je to naše zdravie.
Jedno leto ste pomáhali aj na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení, čo môže byť mimoriadne psychicky náročné, aj pre takého mladého človeka, ako ste vy...
Ako sa to vezme. Bol som na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení v skalickej nemocnici. Vďaka ľuďom pracujúcich na tomto oddelení to bolo príjemné prostredie, vzhľadom na kolektív. Vždy som sa tam tešil, keď som šiel do služby. Naučil som sa tam veľa vecí a získal nové vedomosti, z ktorých čerpám dodnes.
Ako ste to zvládali? Mali ste aj dni, kedy ste si poplakali?
Vďaka skvelému kolektívu som to zvládol, pretože boli vždy pri mne a vedeli mi vždy všetko pekne vysvetliť a ukázať.
Predsa len, človek sa tam stretne s rôznymi prípadmi pacientov... neodradilo vás to od budúcnosti, od štúdia, sa tejto práci venovať aj naďalej?
Neodradilo, ale naopak utvrdilo ma to v tom, že chcem pomáhať ľuďom. Že je to to, čo chcem v živote robiť. A začal som sa tomu viac venovať a stále sa venujem, čo sa len dá.
Čo všetko ste sa naučili počas práce na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení v skalickej nemocnici?
Naučil som sa tam veľa nových zručností a predovšetkým vedomosti, ktoré využívam aj dnes ako študent, stážista na záchrannej zdravotnej službe. Naučil som sa tam riediť lieky, počítať lieky, ovládať prístroje a tiež asistovať pri činnostiach.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane:
