Záchranár Denis Jánošík: Covid mi zobral dedka. Zážitok v detstve ma presvedčil, že chcem pomáhať ľuďom
Človek by mal svoju prácu robiť s radosťou a nie, že chodí do práce, ktorá ho nenapĺňa, ale ubíja, hovorí o svojej práci záchranára študent Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Chodievate údajne aj na medzinárodné transporty. Ako vyzerá taký deň záchranára na medzinárodnom transporte?
Áno chodievam. Tak je to vždy iné, vždy sa transportuje iný pacient a aj z inej krajiny. Vždy dopredu viete, kam idete a pre koho. Buď sa ide pozemnou cestou alebo letecky. Človek spozná nové miesta, nových ľudí. Ale každý transport má svoje čaro, ktoré vo vás zostane navždy.
S čím všetkým sa tam stretávate a prídete do kontaktu?
Zatiaľ som sa stretol s pacientom po zranení na lyžiach, ktorý mal zlomené rebrá, toho sme transportovali z francúzskych Álp. Pána po operácii vo Švajčiarsku a pani po operácii z Egypta. Aj mnoho ďalších...
Radi by ste inšpirovali svojou prácou aj iných? Aby na slovenské zdravotníctvo nezanevreli? Alebo to takto nevnímate? A robíte to preto, že to chcete robiť? Pomáhať iným?
Rád by som inšpiroval aj iných a hlavne to, že aby si uvedomili, že sa netreba vzdávať a treba si ísť za svojimi snami. Na naše slovenské zdravotníctvo by sa nemalo zanevrieť, ale žiaľ môžeme robiť, čo sa len dá, ale musia nato prísť aj naši páni politici, že nie je všetko len o tom, čo oni chcú, ale je to o tom, čo potrebujeme my, občania.
Ako vidíte svoju budúcnosť, kam sa po skončení školy budú uberať vaše kroky?
Po skončení štúdia na vysokej škole si svoje vedomosti budem chcieť rozšíriť v krízovom riadení záchrannej zdravotnej služby. A určite by som rád získal prax aj v zahraničí. Kontakty už v podstate mám, tak budem ich chcieť využiť.
Mohol by som na konci tohto rozhovoru zverejniť aj jedno poďakovanie?
Nech sa páči.
Veľmi pekne chcem poďakovať svojim rodičom, že vďaka im som tým, kým som. Ďakujem im za ich podporu, výchovu a predovšetkým lásku, ktorú mi dávajú. A tiež súrodencom. Ďakujem všetkým tým, ktorí mi pomáhajú ísť vpred. Ďakujem veľmi pekne skalickej nemocnici za možnosti vzdelávania a hlavne kolektívom, kde som bol, úžasní a skvelí ľudia. Ďakujem tiež mojim kamarátom, že sú pri mne, keď je treba. A veľké ďakujem patrí kolektívu Záchrannej zdravotnej služby Gbely, kde som sa naučil veľmi veľa nových vecí a informácií. Ako študent urgentnej zdravotnej starostlivosti. A aj to, že ma prijali medzi seba a naučili ma to najlepšie z nich. Ďakujem.
