Chcel sa vyliečiť, namiesto toho sa stal mužom bez pamäti. Každé ráno sa nanovo zoznamoval s ľuďmi
Mladík ten pocit prirovnával k ustavičnému prebúdzaniu sa zo sna.
Jeho prípad spôsobil vo výskume pamäte revolúciu. Američan Henry Molaison od detstva trpel epilepsiou, ktorá sa v neskoršom veku vystupňovala do takého štádia, že nebol schopný pracovať ani viesť normálny život. Preto keď mu v jeden deň neurochirurg WB Scoville ponúkol experimentálnu liečbu, neváhal a išiel do toho. Niečo sa však škaredo pokazilo.
Henry prišiel nielen o časť mozgu, ale aj o spomienky. Pamäť mu skrátka úplne vypovedala službu a sestričky v nemocnici sa mu museli každý deň predstavovať. Do konca svojich dní sa nemocnice a opatrovateľské centrá stali jeho druhým domovom. Roky výskumu po jeho smrti však umožnili vedcom spoznať jeho mozog a s ním aj mechanizmy straty pamäti.
Nehoda v detstve
Henry sa narodil 26. februára 1926 v Manchestri v štáte Connecticut a keď mal sedem rokov, údajne spadol na bicykli. Existujú však dve verzie toho, čo sa naozaj malému chlapcovi stalo.
Tá prvá hovorí o tom, že spadol tak nešťastne, že si pri tom poranil hlavu. Tá druhá predpokladá, že nehodu zavil iný cyklista, ktorý dieťa zrazil. Nech to už bolo akokoľvek, chlapca to poznamenalo na celý život.
Problémy s epilepsiou
Už krátko po nešťastnej nehode sa totiž u Henryho začali objavovať záchvaty, a tak sa epilepsia spočiatku prejavovala len čiastočne.
Niekedy ju sprevádzali halucinácie, poruchy reči či zlé vnímanie priestoru. Záchvat obvykle netrval dlhšie ako dve minúty. Žiaľ, postupom času sa epilepsia stávala čoraz závažnejšou a po mladíkových šestnástych narodeninách sa jeho zdravotný stav začal rapídne zhoršovať.
Začal mať plné epileptické záchvaty, upadal do bezvedomia a trpel silnými svalovými kŕčmi. Keďže však užíval antikonvulzíva (lieky na prevenciu a liečbu epilepsie, pozn. red.), mohol tak vďaka nim dokončiť školu a začať pracovať.
Istý čas tak pracoval na montážnej linke, ale keď mal 27 rokov, bol napriek vysokým dávkam liekov natoľko neschopný výkonu, že nemohol pracovať ani viesť normálny život. Choroba tak muža premohla natoľko, že bol nútený hľadať iné spôsoby terapie.
Operácia mozgu
Veľa možností sa však mladíkovi neponúkalo. Vtedajšie metódy liečby epilepsie nepriniesli totiž žiadne výsledky a frekvencia a intenzita záchvatov prakticky znemožňovala mladému mužovi normálne fungovať. Jedna nádej sa predsa len ukázala.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
