Chcel sa vyliečiť, namiesto toho sa stal mužom bez pamäti. Každé ráno sa nanovo zoznamoval s ľuďmi
Mladík ten pocit prirovnával k ustavičnému prebúdzaniu sa zo sna.
Jedinou alternatívou bola experimentálna metóda doktora Williama Beechera Scovilleho, ktorá spočívala v odstránení častí mozgu, ktoré boli zodpovedné za záchvaty. V tom čase totiž vedec pracoval na prelomovej terapii epilepsie a doposiaľ vykonané operácie, ktoré urobil, naozaj viedli k odstráneniu epileptických záchvatov.
No pri výskume nastal problém, s ktorým nik nerátal. Všetci jeho pacienti, ktorých touto metódou testoval, totiž trpeli schizofréniou a psychózou, a hoci sa ich stav zlepšoval, bolo záhadou, aké vedľajšie účinky môžu postihnúť človeka, ktorý je mentálne zdravý. Napriek tomu sa Henry rozhodol, že to riskne. On aj jeho rodina napokon s operáciou súhlasili a 1. septembra 1953 mu lekár v nemocnici Hartford odobral osem centimetrov mozgového tkaniva.
Experimentálna liečba
Vyrezané časti zahŕňali hipokampus a časti v amygdale a entorhinálnej kôre. Všetky tieto fragmenty súvisia s ľudskou pamäťou. A hoci sa táto metóda používa dodnes, v minulosti lekári tápali v tme.
Súčasná technológia totiž umožňuje neporovnateľne presnejšie laserové operácie. Vtedajší lekári si navyše neboli úplne istí, ktorá časť mozgu je za čo zodpovedná, a fungovanie pamäte tak zostalo záhadou.
Strata spomienok
Po operácii sa najprv zdalo, že je všetko v poriadku. Počet epileptických záchvatov u Henryho výrazne klesol. Žiaľ, tým sa však všetky pozitívne správy končili. Keď sa totiž mladík prebral, zistil, že si takmer vôbec nepamätá obdobie aj spred jedenástich rokov.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
