Chlapec v bubline osem rokov nemohol objať rodičov. Od sveta ho oddeľoval plastový záves, no o súcit nestál
Dvaja chlapci v bubline - Teo DeVita a David Vetter — Foto: findingteddevita.com; Wiki commons - Michelle Goebel
Ted veril, že kým oslávi svoje okrúhle 10. narodeniny, bude doma.
Jeho kamaráti hovorili, že bol v mnohých ohľadoch typický 17-ročný tínedžer, ktorý sa snažil nájsť v chaotickom svete. Mal rád Shakespeara a Star Trek, hral na elektrickú gitaru, nechal si narásť bradu, počas silvestrovských osláv vypil príliš veľa šampanského a hašteril sa so svojou sestrou. Jedna vec ale Teda DeVita výrazne odlišovala od svojich rovesníkov. Posledných osem rokov svojho života strávil uväznený v hermeticky uzavretom nemocničnom sterilnom boxe, ktorý mal len niekoľko metrov štvorcových. Od reálneho sveta ho celé roky oddeľoval plastový záves.
Theodore David DeVita, ktorému nepovedali inak ako Ted, sa narodil v roku 1962 do rodiny úspešného onkológa. Jeho otec Vincent celý život zasvätil liečbe Hodgkinovho lymfómu, agresívnej rakoviny krvi, pričom vďaka jeho liečebným postupom sa znížila pravdepodobnosť úmrtia na toto ochorenie z takmer 100 percent na 30.
Aj keď na jeho výsledky kolegovia spočiatku hľadeli s nedôverou, Vincent DeVita navrhoval stále ďalšie postupy, ktoré sa nakoniec stali základom liečby rakoviny. Obrovský pracovný úspech ale pohltila tragédia v ich rodine.
Ted DeVita mal len deväť rokov, keď si pri jedálenskom stole jeho mama všimla, že po celých nohách má obrovské fialové škvrny. Tedov otec ako onkológ veľmi dobre vedel, že bezdôvodne modriny po tele môžu naznačovať vážne ochorenie a mal pravdu.
Vincent DeVita vlastnému synovi diagnostikoval ťažkú aplastickú anémiu zapríčinenú zlyhaním kostnej drene, pri ktorej prestáva vytvárať dostatok červených a bielych krviniek a krvných doštičiek. Každá baktéria, vírus či infekcia sa v tej chvíli pre deväťročného chlapca stali smrteľnými.
