Chlapec v bubline osem rokov nemohol objať rodičov. Od sveta ho oddeľoval plastový záves, no o súcit nestál

Elizabeth mala v čase smrti svojho brata 14 rokov a dodnes si spomína, že jeho meno sa doma veľmi dlho nevyslovovalo. Dnes už vie, že to bol bežný spôsob vysporiadania sa s tragédiou a rokmi sa rodina zmierila so svojou stratou. „Práca bola pre mňa skvelým únikom, ale bolo to veľmi ťažké obdobie,“ priznal onkológ a Tedov otec Vincent.

Hľadať odpovede

Zármutok zo straty syna z neho urobil ešte súcitnejšieho lekára a upevnil jeho odhodlanie nachádzať lieky na rôzne druhy rakoviny. „Strata Teda mala na mňa obrovský vplyv. Keď som začínal v odbore, staral som sa o malé deti s leukémiou a nie je nič náročnejšie ako sledovať, ako malé deti prechádzajú rakovinou a jej liečbou. V tom čase väčšina z nich zomrela, takže skazu som videl na vlastné oči. Myslel som si, že viem, čo tí rodičia prežívajú, ale až keď som si tým musel prejsť, zistil som, že je to ešte horšie, ako som si myslel,“ povedal Vincent DeVita.

Po synovom obchode sa vrhol do vojny s rakovinou. „Ak som potreboval motiváciu a nepotreboval som jej veľa, strata Teda mi jej dala až priveľa,“ odkázal doktor, ktorý je dodnes jedným z najvýznamnejších priekopníkov onkologickej liečby.

Tedov príbeh inšpiroval film s Johnom Travoltom „The Boy in the Plastic Bubble“, no najmä motivoval mnohých vedcov po celom svete, ktorí sa snažili nájsť liek na aplastickú anémiu. Aj vďaka nemu dnes na toto ochorenie existuje účinnejšia liečba, hoci mnohé pre lekárov ešte zostáva tajomstvom. Práve odvážni a nebojácni pacienti ako Ted ale dávajú vedcom motiváciu neustále hľadať odpovede.

Prečítajte si tiež: Deti sa rodili s plutvami namiesto končatín. Lekárka sa postavila farmafirmám a zachránila tisícky ďalších