Chlapec v bubline osem rokov nemohol objať rodičov. Od sveta ho oddeľoval plastový záves, no o súcit nestál
Dvaja chlapci v bubline - Teo DeVita a David Vetter — Foto: findingteddevita.com; Wiki commons - Michelle Goebel
Ted veril, že kým oslávi svoje okrúhle 10. narodeniny, bude doma.
Zo svojej bubliny Ted odišiel niekoľkokrát, keď ho rodina zobrala na výlet. Každý takýto pokus bol ale riskantný, preto neboli veľmi častými. Keď chcel Ted vyjsť do „reálneho sveta“, ako ho sám nazýval, musel si dať na seba skafander a prilbu so vzduchovou pumpou, ktorá vypudzovala všetky patogény. Takýto úbor ale vonku priťahoval toľko pozornosti, že Ted len zriedka opustil svoju izbu. Zvedavé pohľady nepotreboval, bolo mu to jedno iba vtedy, keď bol zjazd fanúšikov Star Treku. Tie si nenechal ujsť.
Podľa zamestnancov nemocnice bol Ted neobyčajným tínedžerom. Ako spomínal jeho ošetrujúci lekár Philip Pizzo pre Washington Post, na prijímacích skúškach na vysokú školu dosiahol percentil 99, čo znamená, že len jedno percento žiakov bolo lepších.
„Najprv chcel byť archeológom, potom sa začal zaujímať o elektroniku,“ spomínal doktor, podľa ktorého Ted využíval svoju bublinu najlepšie, ako vedel. Mal v nej stereo súpravu, televízor, knihy, platne, malé nahrávacie štúdio, dve elektrické gitary aj telefón. „Ovládal svoje prostredie. Nechcel súcit. Nikdy som ho nepočul sťažovať sa,“ uviedol Teddyho priateľ Kevin.
If you ask me, The Boy in the Plastic Bubble is some of Travolta's finest work. Motherfucker can’t handle a germ but look at him working game with the ladies anyway! pic.twitter.com/qOckzjFwtS
Ted sa nesťažoval ani vtedy, keď nemohol jesť žiadne ovocie, iba pomaranče a banány, ak boli rozvarené a aj zvyšok jedál museli byť pred konzumáciou sterilizované pri vysokej teplote. „Takže to bolo sotva jedlé,“ priznala jeho sestra.
Najhoršie boli prvé roky, kedy Ted nevedel skrývať svoj hnev a frustráciu, na personál bol nepríjemný, z izby vyhadzoval veci a tabletky skrýval v malej štrbine v stene, pretože ich nenávidel brať. Bublina sa ale nakoniec stala jeho druhým domovom, v ktorom prežil polovicu svojho života.
„V priebehu rokov v tej izbe dozrel. Videli sme, ako z dieťaťa vyrástol na mladého muža. Jeho záujmy sa zmenili z hračiek na súčiastky a gitary. Otca dokázal poraziť v šachu,“ spomínal jeho starý otec Jim. Tedovi rodičia podľa neho urobili všetko preto, aby napredoval, hoci bol osem rokov vo svojej bubline.
„Teddy sa len držal nádeje. Bol to skutočný bojovník,“ povedal jeho kamarát Mark. Nádej však nestačila a Ted DeVita 27. mája 1980 zomrel na zlyhanie srdca spôsobené príliš veľkým počtom krvných transfúzií.
