Pripomíname si výročie zabudnutého holokaustu. Pre farbu pleti v ňom umierali tí najslabší
Nacisti vyhladzovali takmer všetky rasy, ktoré im nevyhovovali. Rómsky holokaust bol dlhé roky v tieni záujmu, hoci bol nemenej strašný ako ten židovský.
V druhý augustový deň si pripomíname rómske obete holokaustu. Je to presne 79 rokov, odkedy došlo k masovému vyvraždeniu posledných Rómov v plynových komorách. Nacisti vyhladzovali všetky rasy, ktoré podľa nich ohrozovali tú nadradenú árijskú. Verili totiž, že intelektuálne schopnosti, správanie a morálne hodnoty sú dedičné na základe ľudskej rasy, a to vrátane tej rómskej.
V noci z 2. na 3. augusta 1944 nacisti v koncentračnom tábore v Auschwitz – Birkenau zavraždili tritisíc rómskych žien a mužov, starcov i deti. Väčšina obetí boli starí a chorí ľudia a matky s deťmi, ktoré nedokázali byť užitočnou pracovnou silou. Takmer päťsto ďalších žien deportovali do táborov Ravensbrück a Buchenwald.
Kruté osudy
Rómovia sa stali „nepriateľmi rasovo čistého štátu“ prijatím Norimberských zákonov v novembri 1935. Odhaduje sa, že nacisti a ich spolupracovníci zavraždili celkom až pol milióna Rómov, čo bola polovica zo všetkých Rómov, ktorí v tom čase žili v Európe. Okrem toho na rómskych deťoch a tehotných ženách nacistickí funkcionári vykonávali sadistické pokusy.
To všetko zažívali aj Rómovia zo Slovenska. V apríli 1941 bola publikovaná vyhláška ministerstva vnútra „o úprave niektorých pomerov Cigánov“, ktorá prikazovala Rómom zrušiť všetky kočovné listy, odstrániť svoje obydlia z verejných, štátnych a obecných miest. Rómov donútili zbúrať svoje domovy a odsťahovať sa na okraje miest.
Zločin spácha - skôr či neskôr
Podľa Nadácie Milana Šimečku národní socialisti prijali množstvo zákonov, ktoré označovali Rómov za rodených zločincov. Tvrdili, že aj keď Róm ešte nespáchal zločin, skôr či neskôr to urobí, lebo je to súčasť jeho biologického dedičstva. V záujme prevencie zatýkali nielen tých, ktorí zločin spáchali, ale aj tých, ktorí by jedného dňa zločin spáchať mohli.
Rómovia museli nosiť na šatách našitý veľký čierny trojuholník, ktorý mal označovať „asociálov“. Na predlaktie im vytetovali číslo a písmeno Z – z nemeckého Zigeuner. Slovenské úrady medzi rokmi 1941 až 1944 zakladali pracovné tábory, v ktorých pracovali tisíce rómskych mužov. Rómov využívali na najnamáhavejšie práce spojené s výstavbou železníc, ciest či Oravskej priehrady.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
