Pripomíname si výročie zabudnutého holokaustu. Pre farbu pleti v ňom umierali tí najslabší

Najdôležitejším pracovným útvarom bol podľa historka Antona Lišku tábor v Hanušovciach nad Topľou. Bol „nápomocný“ pri dostavbe strategického železničného uzla na východe republiky. Dokladuje to aj fakt, že ho navštívil aj vtedajší minister vnútra Alexander Mach, ktorý pri návšteve povedal: „Východoslovenské obce budú po Židoch postupne oslobodené aj od cigánskeho etnika.“ V pracovných táboroch bola nedostatočná hygiena, nízka úroveň zdravotnej starostlivosti a väzni boli často fyzicky trestaní. Aj kvôli tomu dochádzalo k mnohým úmrtiam.

Nezabúdajme - Ma bisteras

K najväčšiemu vraždeniu slovenských Rómov došlo po potlačení povstania. Nemeckí vojaci likvidovali rómske osady beštiálnym spôsobom. Podľa Post Bellum v Kremničke nemeckí vojaci a slovenské Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy koncom roka 1944 a začiatkom roka 1945 zavraždili 747 ľudí, z nich najmenej 109 obetí malo rómsky pôvod.

Mnoho Rómov bolo zavraždených aj v obciach Kvetnica pri Poprade, Tisovec, Čierny Balog, Dolný Turček, Zvolen, Nemecká, Žiar nad Hronom, Brezno, Pohorelá, Lopej, Motyčky, Hriňová a ďalších.

Nesmieme na to zabudnúť

Ako pripomína prezidentka Zuzana Čaputová, nesmieme zabudnúť na túto tragickú udalosť, ani na prenasledovanie Rómov v celej Európe. „Stála za ním ľudská krutosť, nenávisť a ideológia, ktorá vylučuje a snaží sa vymazávať celé skupiny obyvateľstva. V dejinách ľudstva nenájdeme smutnejšie kapitoly, než obdobia, keď sa dostal k slovu tento zvrátený imperatív. Žiaľ, nepochovala ho minulosť, nezničila ho porážka nacizmu, ani pád komunistickej totality. Nenávisť zameranú na celé komunity sa dosiaľ nepodarilo zmazať z duše človeka,“ napísala.

Prezidentka pripomína, že vyhnúť sa opakovaniu tragických okamihov našej histórie môžeme len vtedy, ak sa budeme držať hodnôt demokracie a ľudských práv, ktoré sú základom našej spoločenskej dohody. „A rovnako aj kultivovaním slušnosti, ľudskosti a vedomia, že nik sa nemôže stať obeťou hnevu, vylučovania či násilia len preto, že je taký, aký je – pre farbu pleti, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, príslušnosť k národnosti alebo sociálnej skupine. Všetci spolu žijeme v jednom svete,“ uzavrela.

Prečítajte si tiež: Mala iba rok, keď jej zabili otecka partizána. Prezidentka sa stretla s preživšou zabudnutého holokaustu