Mamička zomrela náhle, keď mal 18 rokov, otec si zobral život. Július Satinský bral rodičovstvo ako dar
Keď mama zomrela, najhoršie bolo s domácnosťou, spomínal brat Vojtech.
Otcom sa stal vďaka Milanovi Lasicovi, ktorý mu v najťažších chvíľach jeho života, keď prišiel o prvú manželku Oľgu, dal jedinú radu - ožeň sa a maj dieťa. Július Satinský vtedy svojho najlepšieho priateľa poslúchol a tesne pred päťdesiatkou sa stal dvojnásobným otcom. „Dodnes som presvedčený, že som poradil dobre,“ spomínal Milan Lasica, ktorý tvrdil, že Julo bol hrdým rodičom, ktorý miloval svoje deti. Detstvo jeho samého pritom nebolo jednoduché, s rodičmi prišli o domov pri bombardovaní a na prahu dospelosti prišiel o svoju milovanú mamičku.
Dom zasiahla bomba
„Presne 77 rokov uplynulo v týchto dňoch od svadby mojich starých rodičov, Ágnes (rod. Neszméry) a Vojtecha Szatinszkých,“ písala pre SME v roku 2016 dcéra Jula Satinského, Lucia Molnár Satinská. „Svoje áno (alebo to bolo igen?) si povedali v Blumentáli, v máji 1939,“ prezradila Lucia. Jej starým rodičom sa v roku 1940 narodil prvý syn Júliu a o rok neskôr sa im narodil druhý syn Júl, Luciin otec, herec a komik, ktorého pozná celé Slovensko.
„Ten prvý niekedy medzitým zomrel. Ágnes mala počas vojny aj tretieho syna, Vojtecha, môjho strýka,“ vysvetlila Lucia. Jej starí rodičia žili na Blumentálskej ulici v dome, o ktorý prišli pri bombardovaní Bratislavy. „Dom vtedy zasiahla bomba a nič z neho nezostalo. Spolu s rodičmi a bratom Vojtechom sa skryli v pivnici, kde prečkali bombardovanie,“ spomínala v knihe Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr Marie Formáčková.
Vtedy sa začala písať história ich rodiny na Dunajskej ulici, kde prežili celý život. Stredobodom života rodiny Satinských bola ale ich malá kaviarnička s obchodom pod Manderlákom. „Tam chodili umelci nad ránom na držkovú polievku,“ spomínal v dokumente Príbehy slávnych Milan Lasica. V kaviarni sa stretávali tí, ktorí ešte nešli spať s tými, ktorí už vstali.
Náhly odchod mamičky
„My s Julom sme chodili do školy k uršulínkam. Po škole sme nešli domov, ale rovno do obchodu k rodičom. Tam sme sa najedli, v tom obchode sme vlastne vyrastali,“ spomínal pre Život Julov brat Vojtech Szatinszký. Po vojne ale pre rodinu nastali ťažké časy. Keď sa k moci dostali komunisti, v roku 1952 im obchod aj kaviareň znárodnili a ich otca označili za kapitalistu. „Ale koľko sa tam rodičia nadreli, to nevidel nikto,“ spomínal Vojtech.
Ďalšia rana pre rodinu prišla, keď mal Július Satinský len 18 rokov. Jeho mamička Ágnes náhle zomrela a traja chlapi doma zostali úplne sami.
Článok pokračuje na ďalšej strane: