Mamička zomrela náhle, keď mal 18 rokov, otec si zobral život. Július Satinský bral rodičovstvo ako dar
Keď mama zomrela, najhoršie bolo s domácnosťou, spomínal brat Vojtech.
„Keď mama zomrela, najhoršie bolo s domácnosťou. Bielizeň sme dávali do práčovne, chodila k nám jedna pani, pozbierala ju, my sme to nikdy ani nekontrolovali. Otec sa stravoval na pošte v závodnej jedálni, Julo chodil do menzy, ja som sa najedol v učňovke,“ opisoval Vojtech ťažké časy, kedy si doma zvládli urobiť akurát tak praženicu.
Existenčné problémy
Ani jeden z nich nevedel variť a otec večeru často vyriešil veľkou klobásou a chlebom. „Vraj, dajte si. Žiadne veľké varenie nebolo,“ spomínal na otca, ktorý sa rodinu snažil uživiť, ako najlepšie vedel, no nebolo to jednoduché.
Zamestnal sa na pošte, kde nezarobil veľa a keď prišiel o kaviareň a aj o manželku, prišli aj veľké existenčné problémy. Synovia v tom čase ešte nestáli na vlastných nohách, obaja študovali. Veľkou oporou bolo pre Jula vtedy nielen umenie a vystupovanie na javisku, ale najmä priateľstvo s Milanom Lasicom.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/121157977939533/photos/pb.100080178036762.-2207520000/4309274965794459/?type=3
Ako Lasicov nevlastný brat
Lasicova mama Edita Weselá mladého Jula považovala za svojho druhého syna. „Jáj, Julo bol úžasný. Viete, Milan je veľmi uzavretý, medzi ľuďmi ani veľmi nerozpráva, vždy to tak bolo. Vravela som mu, ty si veľmi skromný, vážny, potom sa ľudia nazdajú, že si namyslený. Ale kdeže Julko, ten mi všetko povedal. Keď boli na zájazde, písal mi listy, podpísal sa: Tvoj druhý syn Julo, a Milan sa iba podpísal,“ prezradila pre Život Edita Weselá, ktorá sa o Jula po smrti jeho mamičky vraj ešte viac zaujímala.
„Milan ho došikoval k nám a odvtedy bol náš,“ spomínala. Milan Lasica zase spomínal, že preňho boli druhou rodinou Satinskí. Keď potreboval, poskytli mu aj strechu nad hlavou a keď sa nasťahoval, na Dunajskej vznikla štvorčlenná mužská domácnosť.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
