Mentorka Katarína: V škole nás neučia, ako tvoriť kvalitné vzťahy. Potom príde kríza a my sme stratení

Je to teda o prevzatí zodpovednosti za seba a svoj život? 

Áno. Osobne v tom ľudí veľmi podporujem. Mojím cieľom je, aby sa naučili prevziať zodpovednosť za svoj život a časom nepotrebovali už ani tie online vzdelávacie programy, pretože budú mať k dispozícii sadu praktických vedomostí a zmysluplných postupov. A pri otázke, či je zmena trvácna aj pri spolupráci s nami, sú odpoveďou samotné ženy, ktoré si ňou prešli. Podľa nich a ich spätných väzieb, ktoré sa k nám denne dostávajú aj roky po absolvovaní kurzov, je pozitívna zmena kvality ich života dlhodobá. Ale tak ako všetko na svete, ani naše online kurzy nie sú riešením pre každého.

Spoliehate sa najmä na svoje osobné skúsenosti. Máte v tíme aj psychológov, psychiatrov a terapeutov? 

Psychiatrov v tíme nemám, pretože nepracujem s ľuďmi, ktorí odbornú pomoc potrebujú. Tých rada odporučím na terapeutov alebo iných odborníkov. Moje programy nie sú zamerané na psychologickú pomoc, patria do oblasti osobného rozvoja. Spolieham sa v nich nielen na moje skúsenosti, ale aj na neustále štúdium a získavanie nových vedomostí a zručností v tejto oblasti. Napriek tomu mám v tíme diplomovaných psychológov aj certifikovaných koučov, aby som sa ubezpečila, že moje programy sú pre užívateľov vhodné a bezpečné. 

Čo by mala žena urobiť po absolvovaní vášho tréningu, aby sa nevrátila do starých koľají? 

Ako prvé: vybrať si z programu veci, ktoré s ňou rezonujú. Ponuka je podobná švédskym stolom. Ani tu nie je možné vziať a aplikovať všetko naraz. Je potrebné si vybrať, čo práve teraz potrebujeme a rezonuje s nami. Druhý krok je aplikácia do každodenného života. Samotné vedomosti alebo znalosti bez aplikovania do praxe nie sú ničím. Ja môžem byť tá, ktorá ukáže cestu, ale kráčať na nej musí každý sám. S tým súvisí aj krok tri: súcit a schopnosť požiadať o pomoc, ak je to potrebné. Súcit so sebou, pretože aj to, čo sa javí ľahké, také byť nemusí a v praktickom živote nič nejde ideálne. A tiež ženy učím to, aby sa nebáli požiadať o adekvátnu pomoc, ak je toho veľa.

Ako si vybrať spomedzi mnohých mentorov toho správneho? 

Určite odporúčam začať obsahom, ktorý má daný mentor zdarma. Ak si stojí za sebou a svojou prácou, bude toho mať k dispozícii veľa hodnotného. Vďaka tomu môže človek zistiť, či mentorovi rozumie, či majú podobné pohľady na svet. Mnohým ľuďom stačí pri posune už aj obsah zdarma. Potom by som určite odporučila pozrieť sa na to, aký život ten človek reálne žije. Samozrejme, všetci sa učíme, sme ľudia - máme svoje omyly a pády, ale ak to, čo daný človek učí, je dlhodobo v nesúlade s jeho osobným životom, tam by som mala veľký výkričník. Určite sú dôležité aj spätné väzby od klientov. Pre niektorých ľudí je zásadné aj vzdelanie a ja tomu rozumiem - odporúčam im pre to obrátiť sa na ľudí, ktorí takéto vzdelanie majú. Hoci aktuálne vo svete vidíme, že ľudia, ktorí sú mimoriadne úspešní vo svojich profesiách, nemajú vždy nutne adekvátne vzdelanie. Príkladom je napríklad svetový kouč číslo jeden Tony Robbins. Má ukončenú iba strednú školu a nemá žiadne formálne vzdelanie, dokonca ani to koučingové. 

Vy ako jedna z mála garantujete vrátenie peňazí, prečo? 

Nie úplne plošne. Napríklad pri tréningoch v hodnote sedem či deväť eur sa mi to nezdá účelné. Pri veľkých programoch však takúto garanciu obvykle máme. Dôležité ale je, aby ľudia získané vedomosti uplatnili do praxe, lebo bez toho sa nič nezmení. Ak však aj napriek tomu nevidia prínos pre svoj život a jeho kvalitu, môžu požiadať o vrátenie peňazí. Príde mi to takto skrátka fér. Napriek tomu sú žiadosti o takéto vrátenie veľmi výnimočné.

S rodinou žijete podstatnú časť roka na Bali. Ako by ste porovnali prístup tamojších ľudí k náročným životným momentom a situáciám? 

Rozdiel je obrovský. Na Bali žijú prevažne hinduisti, typické pre nich je, že sú milí a prívetiví. Konflikty na verejnosti sú prakticky neprípustné. Ostrov je vďaka viere miestnych mimoriadne bezpečným miestom. Domáci žijú v silnej komunite, ktorá je pre nich oporou. Čo sa stane jednému, akoby sa stalo všetkým. Veci berú tak, ako prichádzajú, trápia sa menej ako my. Balijčania žijú skutočne tu a teraz. Na jednej strane je to v porovnaní s hektickým západom veľmi príjemné, na druhej strane to pre našincov môže priniesť kopec prekvapení. Ani vopred dohodnuté veci nemusia vôbec platiť alebo sa rušia na poslednú chvíľu. Skvelým príkladom miestnej mentality je výraz “jam karet”, ktorý v preklade znamená gumičkový čas. Ten na Bali taký skutočne je. Ak má niečo trvať napríklad jeden deň, môže to byť čokoľvek od jednej hodiny po tri mesiace.

[avizo=https://www.dobrenoviny.sk/c/212943/dr-nikola-kallova-stastie-z-neba-nepada-ako-dazd-ale-musime-si-ho-pestovat-sam|Odborníčka na šťastie: Existuje hranica príjmu, za ktorou už ľudia nie sú šťastnejší]