18 rokov predáva zeleninu na Miletičke: Zákazníkov už poznám po mene. U mňa vedia, čo kupujú
Pre bývalú basketbalistku má trhovisko magickú atmosféru. Podľa nej patrí k histórii Bratislavy rovnako, ako Michalská veža.
Paradajky z úrodnej zeme
Na fakt, že jej sortiment pochádza z rodinného hospodárstva si pani Renata obzvlášť potrpí, je to vlastne jej obchodná značka. Veľký nápis na pulte „Vodové melóny. Slovenský pestovateľ, Komárno.“ doplnila tento rok aj svojou fotkou z melónového poľa. A rovnaké „promo“ si vyrobila aj pri inom tovare. „Neviem, ako inak ľudí presvedčiť, že u mňa naozaj kupujú našu vlastnú a tradične pestovanú zeleninu,“ vysvetľuje dôvody svojej marketingovej stratégie.
„Moje paradajky nie sú síce všetky dokonalé a rovnaké ako cez kopirák, ale zato vyrástli na úrodnej zemi a dozreli pod slnkom,“ hovorí hrdo a ako z rukáva hneď vysype rozdiel medzi tradičným pestovaním a tým moderným. „Pri hydropónii nepotrebujete ani pôdu, ani prirodzené slnko. A uznávam, takto dopestované rajčiny vyzerajú ako z reklamy, sú rovnako veľké, bezchybne červené a v chladničke vydržia celé týždne. S mojimi sa vám to nemôže stať. Tie zhnijú, ale práve to je dôkaz, že sú organické, urodené prirodzene a na také ja nedám dopustiť!“
Oberanie melónov je hotová veda
Pod tohtoročným teplým septembrovým slnkom si aj melóny predĺžili svoju sezónu a na pulte ich čaká na konzumentov stále dosť. „Avšak tohtoročné leto nebolo pre ne ideálne. A ani pre papriku a paradajky. Počasie nám narobilo kopu starostí,“ posťažuje si na uplynulé mesiace. „Máj bol studený, upršaný a potom z ničoho nič prišli zasa horúčavy. Takéto výkyvy nerobia dobre ani plodinám. Melóny nám najprv takmer nedozrievali a potom ich bolo naraz tak strašne veľa, že sme nestíhali všetko predať a časť úrody sme museli aj zaorať.“
Vedeli ste, že melóny rastú v noci a najlepšie dozrievajú, keď nastanú noci tropické, s teplotou medzi 15 až 25 stupňami? Pani Renata skúsenými rukami šikovne porcuje obrovskú 12 kilovú červenú dyňu a popri tom sa nám snaží aspoň stručne opísať, čo sa s ňou dialo predtým, než konečne doputovala na Miletičku: „Samotné sadenie a pestovanie nie je také hrozné, najnáročnejšie je ich oberanie a nielen preto, že sú veľké a ťažké,“ prezrádza nám pestovateľka a obchodníčka v jednej osobe. „Predstavte si, že každý druhý deň treba vyjsť do poľa, zohnutí ho celé prejdeme a krížikom označíme plody, čo práve dozreli. Ale na stonke musia zostať ešte dva – tri dni! Až potom sa pre ne vrátime, oberieme a uskladníme na ďalšie tri dni. Čerstvo dozretý melón sa totiž nikdy nekonzumuje, musí odležať a než ho dostaneme z poľa až sem, cez naše ruky prejde niekoľkokrát.“
Keď si zákazník taký melón kúpi, domov si s ním od pestovateľky nesie aj praktické rady: „Červený melón nedávajte do chladničky! Keď je príliš studený, stratí svoju chuť. Treba ho chladiť ako červené vínko, v pivnici, v ktorej je tak 17-18 stupňov. Ak pivnicu nemáte, položte ho radšej do vane a chvíľu naňho nechajte tiecť studenú vodu. A v chladničke neskladujte ani rajčiny a ak predsa, tak ich pár hodín pred konzumáciou určite vyberte, aby chytili izbovú teplotu a nabrali opäť svoju vôňu a chuť.“ ]
Väčšinu roka je len „skypová babička“
Článok pokračuje na ďalšej strane: