FOTO: Mám hendikep, no svet sa neskončil, hovorí Maroš. Splnil si sen a v horách zachraňuje životy
Meria len 130 centimetrov, no je dôležitou súčasťou Horskej záchrannej služby.
Čo mu život ubral na výške, to mu pridal na láske k horám a chuti do života. Hoci sa 25-ročný Maroš Vojtko narodil s vrodenou genetickou poruchou rastu, tzv. achondropláziou, drobná postava mu nezabránila splniť si sen. Ako operátor tiesňovej linky Horskej záchrannej služby od mája zachraňuje životy turistov, lyžiarov či iných ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi v náročnom teréne.
Musel na sebe pracovať viac, ako iní
„Dá sa povedať, že to bol sen. Záchranná činnosť je neporovnateľne modernejšia a lepšia než pred dvadsiatimi rokmi, keď som ako dieťa sledoval rôzne záchranné akcie. Postupnými krokmi som sa dostával k činnosti horských záchranárov a utvrdzoval sa, že to chcem naozaj robiť, hoci som si bol vedomý fyzického hendikepu,“ prezrádza v rozhovore pre HZS mladík z Trstenej, ktorý meria len 130 centimetrov.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=5320921921361213&set=pb.100003303737231.-2207520000&type=3
Po vzore svojho milovaného dedka a otca však vždy vedel, že jeho srdce bije pre záchranárov. „Starký zo strany mojej mamky bol záchranár. Potom štafetu prebral môj otec, ktorý je dobrovoľným záchranárom Horskej záchrannej služby na Zverovke. A ja som teraz ďalší, ktorý uchopil štafetový kolík,“ vysvetľuje Maroš. Pre svoju diagnózu však po celú dobu vedel, že musí na svojom sne pracovať viac ako ktokoľvek iný.
Skrz-naskrz prepojený s horami
Keď sa naskytla príležitosť pracovať na operačnom stredisku, ihneď po nej skočil. „Na výberovom konaní nás preskúšali z miestopisu horských oblastí, otestovali našu fyzickú zdatnosť a musel som urobiť psychotesty. Podarilo sa mi prejsť a som rád, že som tu. Moja práca ma baví a momentálne aj veľmi napĺňa,“ teší sa Maroš. Skrz-naskrz je prepojený s horami, ktoré ako operátor horkej služby pozná ako svoju vlastnú dlaň.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
