Učiteľ v škôlke Rado: Prežívam rodinnú tragédiu a len vďaka práci s deťmi sa držím nad vodou
Svoju prácu má veľmi rád, zárobok kladie bokom - navyše mu pomáha vyrovnať sa so stratou.
Muži v školstve sú stále zjavom výnimočným a v materských školách sú skutočnou raritou. Jedného z nich Dobré noviny objavili v malebnej dedine neďaleko Bratislavy, v Marianke. Radovan Paluš, športovo vyzerajúci štyridsiatnik, učí v tunajšej škôlke triedu Žabky, v ktorej sa stará o úplne najmenšie trojročné zlatíčka, ktoré s jeho pomocou prvýkrát skúšajú, aké je to byť bez rodičov. Rozprávala sa s ním Elena Slováková.
Ako sa Vám darí na začiatku nového školského roka?
Ráno mávame ešte stále slzavé údolie, ale s kolegyňou robíme čo môžeme, aby si detičky čo najskôr zvykli. Z vlastnej skúsenosti vieme, že o dva-tri týždne to bude oveľa lepšie. Máme na to overenú metódu – každý deň ich vítame s otvorenou náručou a ony postupne získajú pocit bezpečia.
Zrejme nie sme prví, čo sa pýtajú, prečo ste sa rozhodli pre toto, pre muža netradičné povolanie?
Vzťah k deťom mám asi prirodzene v sebe. Veľa rokov som s nimi pracoval v oblasti športu, hlavne ako tenisový tréner. A naozaj som si to užíval. Nepatrím medzi ľudí, ktorí považujú za najdôležitejšie majstrovské tituly. Podstatnejšia pri športovaní je podľa mňa radosť z pohybu, naberanie zručností a zmysluplné trávenie času. Deti by si mali šport hlavne užívať a keď som videl, že sa na moje tréningy tešia, bola to pre mňa najlepšia motivácia.
Na prácu s deťmi ste sa pripravovali už počas štúdia?
Vôbec nie, vybral som si obchodnú akadémiu a v duchu modernej doby som sa po škole zamestnal v banke. No nenašiel som sa v tejto sfére. Po roku a pol som s finančníctvom skončil a začal sa venovať deťom. Neskôr som si doplnil pedagogické vzdelanie so zameraním na materské školy a družiny a práve bývalé spolužiačky z Marianky mi jedného dňa zavolali, či by som nechcel prísť učiť k nim do škôlky. Bola to veľká výzva. Ale dlho som neváhal, možno som už aj potreboval zmenu a po dvoch dňoch bolo rozhodnuté.
Aký je život muža v prefeminizovanom školstve?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
