Hana Hegerová nemala rada svoju prezývku. Chuť spievať jej nevzalo ani väzenie, do ktorého sa dostala chybou

Na manželstvo potom zanevrela. „Mala som partnera, ktorého som veľmi milovala, ale nemala som istotu, či dokážeme spolu vytvoriť rodinu tak, ako by mala byť. Ani moji rodičia to nezvládli, otec s nami nežil. Nechcela som dookola opakovať tie isté chyby,“ tvrdila.

Česká Piaf

V roku 1961 nastúpila do divadla Semafor. Hrala vo všetkých hudobných inscenáciách, medzi nimi Zuzana, ktorá nie je pre nikoho doma či Šesť žien Henricha VIII. Úspešný na doskách Semaforu bol jej spoločný recitál s Miroslavom Horníčkom pod názvom H & H '65, ktorý režíroval Ján Roháč. Účinkovanie v Semafore ukončila v roku 1966. Začala vystupovať sólovo a so skupinou Mirko Dvořáka absolvovala desiatky koncertov doma a hlavne v zahraničí.

Jedným z jej hitov z tohto obdobia bola pieseň Milord s českým textom Pavla Koptu. Spievať túto pieseň ju pri návšteve Prahy počul aj riaditeľ parížskej Olympie, ktorý neskoršie zorganizoval jej pobyt a vystúpenia v Paríži. Dva roky účinkovala v parížskej Olympii, stále angažmán získala aj v Nemecku a vo Švajčiarsku. Nemecké a francúzske denníky ju nazvali „českou Piafovou“. Ako však prezradila, toto oslovenie nemala rada. „Vždy som proti tomu bojovala. Aká Piaf z Prahy? Piaf je Piaf, Greco je Greco a ja som Hegerová!“ povedala v rozhovore.

Odmietla skvelú ponuku

Herecké skúsenosti Hegerovej využili aj filmoví režiséri: v 60. rokoch stvárnila hlavnú úlohu vo filme Frona a spolu s Rudolfom Hrušínským vo filme Naděje. Účinkovala aj v hudobných filmoch Kdyby tisíc klarinetů a Ta naše písnička česká. V roku 1967 jej vyšla prvá LP platňa s názvom Hana Hegerová. V 70. rokoch vydala úspešné platne Recitál (1971), Recitál 2 (1974) a Lásko prokletá (1977).

Po auguste 1968 sa rozhodla zostať doma, hoci v zahraničí žala veľký úspech a dostávala skvelé ponuky. „Aj napriek tomu, že som mala ponuku z jedného nemeckého kabaretu za 6-tisíc mariek mesačne, čo vtedy boli veľké peniaze, za ktoré by som bez problémov zaplatila aj nejaký ten bytík,“ povedala Hegerová. Jedným z dôvodom, prečo zostala doma, bolo, že nemecké texty sa tým českým nemohli rovnať. Boli tu však aj ďalšie faktory. „Praha bola zdrojom mojej pracovnej radosti. A, samozrejme, nemohla som odísť kvôli synovi a matke,“ priznala.

Vo väzení skončila náhodou

Začiatkom 80. rokov ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Stalo sa to náhodou - po vystúpení v Nemecku jej na účte pristáli peniaze, ktoré patrili Karlovi Gottovi. Hegerová spomínala, že to bola chyba účtovníčky, keďže ich mená boli v zozname hneď za sebou. Keďže si myslela, že je to honorár z Nemecka, minula ich, čo štát zhodnotil ako spreneveru. Na koncertné pódiá sa vrátila v roku 1983. O štyri roky neskôr vydala ďalší úspešný album Potměšilý host.

Viac si môžeme prečítať na ďalšej strane.