Monika spravuje prírodné cintoríny: Na výzdobu hrobov Slováci míňajú viac, ako na MDŽ a Valentína
Naši predkovia pochovávali zosnulých veľmi jednoducho, prezrádza Monika Suchánska.
Opäť je tu čas Dušičiek a Slováci sa vo veľkom vybrali na cintoríny. Hroby zdobia kvetmi, rozžiaria sviečkami a spomínajú na svojich blízkych. Pamiatka zosnulých intenzívne zamestnáva aj Moniku Suchánsku, členku občianskeho združenia Živica a vedúcu projektu Funebra, ktorý je spoluzakladateľom dvoch prírodných cintorínov na Slovensku. Pre DOBRÉ NOVINY sa s ňou zhovárala Elena Slováková.
Nemôžem začať inak, ako otázkou, prečo sa mladá, vzdelaná žena rozhodne stať takzvanou ekofunebráčkou a profesionálne sa venovať pochovávaniu a cintorínom?
K téme pohrebníctva som sa dostala počas štúdia antropológie na Masarykovej univerzite v Brne. Pre bakalársku prácu som si totiž vybrala tému „Vplyv ekologického myslenia na pohrebný rituál“. V tom istom čase, na inej fakulte univerzity písala Blanka Dobešová o prírodnom pohrebníctve v Británii.
Naše práce si prečítal riaditeľ vtedajšej Správy pražských cintorínov a navrhol nám, aby sme si na jednom z nich vyskúšali to, o čom sme akademicky tvorili. Dostali sme k dispozícii plochu s nevyužívaným lesom a vyšlo to. V roku 2015 sme otvorili prvý prírodný cintorín na území Česka a Slovenska Les vzpomínek. A o dva roky neskôr sme založili prvý prírodný cintorín aj na Slovensku - Záhradu spomienok vo Zvolene.
Predstavovali ste si niekedy, že práve toto bude vaše povolanie?
Keď som písala bakalársku prácu o prírodnom pohrebníctve, vnímala som ju ako čisto akademickú tému a na naše pomery veľmi futuristickú. Vôbec som nerátala s tým, že niečo také budem v živote aj realizovať. Ale okolnosti to tak nejako zariadili. V Čechách sme založili spolok „Ke kořenům“ a začali prírodné pohrebníctvo a alternatívne rozlúčkové obrady rozvíjať. Mnohým ľuďom tu totiž súčasná podoba pohrebov nevyhovovala a hľadali zmysluplnejšie rozlúčky...
Na Slovensku ste spoluzakladateľkou dvoch prírodných cintorínov. Vo Zvolene je to Záhrada spomienok a v Košiciach Les spomienok. Čím sú iné?
Predovšetkým návratom k prírode. Urny ukladáme do zeme pod stromami alebo do kvetinových a trávových záhonov. Nestavajú sa v nich žiadne pomníky, ani náhrobky, nebohých pripomínajú kovové tabuľky na stromoch alebo kamenné dosky pri záhonoch. Na naše cintoríny sa nenosia kvety a na mieste odpočinku sa nezapaľujú sviečky. Na to máme vyhradené špeciálne miesta, kamenné umelecké diela s vodnou hladinou, na ktorú možno položiť plávajúcu sviečku z včelieho vosku.
Aj Dušičky sa slávia na takýchto cintorínoch inak, ako sme zvyknutí?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
