Monika spravuje prírodné cintoríny: Na výzdobu hrobov Slováci míňajú viac, ako na MDŽ a Valentína
Naši predkovia pochovávali zosnulých veľmi jednoducho, prezrádza Monika Suchánska.
Aj Dušičky sa slávia na takýchto cintorínoch inak, ako sme zvyknutí?
Koncom októbra, začiatkom novembra prichádza aj sem viac ľudí, no pre správu cintorína to neznamená žiadne mimoriadne situácie. Ani počas Pamiatky zosnulých sa do Lesa spomienok neprinášajú kvetinové dary a do Záhrady spomienok len živé rezané alebo sušené kvety. Sviatok si uctíme dušičkovou slávnosťou s hudbou a občerstvením a pozývame na ňu pozostalých, ale aj širokú verejnosť.
Vlastne tak pripomínate, že spomienka na blízkeho človeka, ktorý už nie je medzi nami, sa nemusí odohrávať v materiálnej podobe?
Snažíme sa ľudí podporovať v tom, aby si našli vlastný spôsob spomínania. Napríklad, že sviečku môžu svojim blízkym zapáliť aj doma, že si v tento deň môžu prezrieť ich albumy, zaspomínať si na zážitky s nimi. Alebo zorganizovať spomienkový výlet na miesto, kam chodili radi, uvariť si ich obľúbené jedlo, pustiť si obľúbenú pieseň. Možností máme veľa a každá je v poriadku.
Vráťme sa však do reality väčšiny našich cintorínov, ktoré zaplavíme kvetmi a rozžiarime stovkami sviečok. Čo dušičkové obdobie znamená pre ich správcov?
Pre nich je to náročné obdobie. Hroby si ľudia upracú a skrášlia sami, najväčšia výzva pre správy cintorínov spočíva v tom, ako si poradiť s nahromadeným odpadom. Viac ako polovica ich ročného odpadu, a niekde je to aj viac, sa vytvorí práve v čase Dušičiek. Len v Bratislave sa ho v priebehu niekoľkých dní nakopí okolo tisíc ton.
O tejto téme sa posledné roky veľa hovorí. Aj vďaka médiám sa začíname zamýšľať, či si pamiatku zosnulých pripomíname správnym spôsobom. Ako si s tým poradiť?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
