V krajine trpí nadváhou menej ako jedna dieťa z piatich.
Písal sa rok 1896, keď doktor japonskej cisárskej armády Sagen Ishizuka vytvoril japonskú filozofiu zvanú„shokuiku“, ktorá sa skladá z dvoch slov – jesť a rásť. Bol jedným z prvých odborníkov, ktorí skúmali nutričnú hodnotu potravín. Sagen okrem iného povzbudzoval rodičov a školy, aby učili deti, odkiaľ pochádza ich jedlo a ako ovplyvňuje ich telo aj myseľ.
Tento koncept je neoddeliteľnou súčasťou japonskej kultúry a je to jeden z dôvodov, prečo je Japonsko domovom najzdravších detí na svete. Podľa UNICEF je Japonsko spomedzi 41 rozvinutých krajín Európskej únie a OECD jedinou krajinou, kde má nadváhu menej ako jedno z piatich detí. Pre CNBC prehovorila Yuko Tamurová, ktorá v krajine vychádzajúceho slnka vychováva malú dcéru. Štyri veci podľa nej robia japonskí rodičia vo výchove inak ako v iných krajinách.
Shokuiku je jednoduchá filozofia, ktorá je založená na štyroch princípoch. Namiesto počítania kalórií by sa mal človek sústrediť na intuitívne jedenie a na to, ako sa cíti po určitých potravinách. Človek by mal sám vedieť, kedy je plný a kedy hladný. Shokuiku tiež zahŕňa koncept, že by sme mali prestať jesť, keď sa cítime zhruba na 80 percent sýti.
Shokuiku zdôrazňuje dôležitosť celozrnných potravín, ovocia, zeleniny, orechov, semien a strukovín. Filozofia zároveň tvrdí, že človek by nemal obmedzovať žiadne potraviny – mal by jesť všetko, ale s mierou.
Okrem toho, že jedlo má poskytovať výživu, shokuiku učí, že jedenie by sme mali považovať aj za zdroj potešenia. Z toho dôvodu je dôležité stolovať s ostatnými ľuďmi, aby sme posilňovali sociálne väzby a zvýšili svoju duševnú pohodu. Tieto princípy učia japonskí rodičia svoje deti už odmalička. „V niektorých predškolských zariadeniach si deti zbierajú vlastnú zeleninu na obed, kým na iných základný školách vo svete sa učia o farmách, ktoré produkujú zeleninu,“ vraví Yuko Tamurová.
