Súrodenci ho chránili, aby nepočul umierajúceho otca. Miloš Bubán rýchlo zistil, čo je v živote dôležité
Rodina a priatelia sú okrem zdravia najväčší poklad v živote, hovorí uznávaný gastroenterológ, ktorý takmer celý život vyrastal ako polosirota.
Jeho život však po strate otca nebol vždy jednoduchý aj napriek tomu, že jeho mama Štefánia v sebe našla obrovskú silu a svojim deťom dokázala nahradiť aj otca. „Mama je srdce rodiny. Ani otec nie je taký dôležitý,“ hovorieval o najdôležitejšej osobe svojho života. „Začínali sme od nuly, ale napriek tomu sme všetci súrodenci vychodili vysoké školy a pritom sme žili len z vdovského a sirotského príspevku,“ priznáva. Mama totiž bola chorá a nepracovala.
Húževnatá a nezlomná rodina
Ak teda so súrodencami po niečom túžili, museli si to zabezpečiť vlastnými rukami. „Všetci sme odjakživa brigádovali aj popri škole, aby sme si finančne pomohli a mohli kúpiť, tak ako ostatní, aspoň rifle za 100 bonov, vtedy 500 korún, čo bolo viac, ako bol sirotský príspevok na mesiac,“ vracia sa k svojej mladosti. Aj keď to nebolo práve jednoduché obdobie, veľmi veľa to pre všetkých v rodine znamenalo.
„Poznačilo nás húževnatosťou, pevnou vôľou a nezlomnosťou. Prinieslo však závisť okolia, ako to už na Slovensku chodí. Ale to, našťastie, neriešim,“ pokračuje Miloš Bubán, ktorého si aj po rokoch ľudia ako lekára nevedia vynachváliť.
Humorista v bielom plášti
„Keď človek berie robotu ako zábavu, za ktorú vám ešte aj platia, tak je to fajn. Ja som mal celý život dve zamestnania takmer na plný úväzok – lekár a moderátor a bolo to výhodné, lebo som si v jednom oddýchol od druhého,“ načrel v myšlienkach aj do obdobia, keď ako druhák na vysokej škole okúsil aj svet hlásateľov Slovenskej televízie.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
