Rado robí v Nórsku prácu, ktorú ovláda len hŕstka ľudí: Štát sa tu o ľudí postará a cení si ich

Začínal v Slovenských lodeniciach Komárno Bratislava (SLKB), kde sa špecializoval sa na stabilitu lodí. Do Nórska sa dostal na odporúčanie. V pláne mal zarobiť si na byt a vrátiť sa na Slovensko. Po sedemnástich rokoch v Nórsku rodák z Nových Zámkov Radovan Gašparovič priznáva, že Nóri si oveľa viac ako Slováci vážia ľudský kapitál. Pre DOBRÉ NOVINY sa s ním rozprávala Lucia Fričová.

V detstve chlapci snívajú, že budú pracovať s autami či lietadlami. Boli lode vašim snom?

Bola to náhoda. Prihlásil som sa na priemyslovku do Komárna, lebo som chcel študovať všeobecné strojárstvo. Zobrali ma a keď som prišiel v septembri do školy, povedali, že otvárajú len triedu špecializovanú na opravu a konštrukciu lodí pod záštitou Slovenských lodeníc Komárno. Vraj na všeobecné strojárstvo bol malý záujem. Uisťovali ma, že nemusím mať obavy, lebo všeobecné strojárstvo je súčasťou výučby. Odtiaľ som pokračoval na Strojnícku fakultu na Slovenskej technickej univerzitu v Bratislave. Vtedy tam bola Katedra automobilov, lodí a spaľovacích motorov. Po troch rokoch všeobecného štúdia som sa ako inak špecializoval na opravu a konštrukciu lodí. 

Cesta do SLKB bola asi jedinou možnosťou v slovenských podmienkach. Bolo to náročné sa tam dostať?

Išlo to hladko. Na konci štúdia sa objavil personálny manažér zo Slovenských lodeníc Komárno a asi dvanástim nám dal ponuku pracovať u nich. Poznal som tam pár ľudí. Viacerí zamestnanci ma učili odborné predmety už na priemyslovke. Robil som tam diplomovku, takže som poznal aj softvér, s ktorým pracovali. To je pri konštrukcii lodí veľmi dôležité. Tak som tam nastúpil. Prvý deň som prišiel a mal som začať na oddelení lodných strojov. Na chodbe ma stretol hlavný konštruktér a povedal, že ma je škoda na lodných strojoch a pôjdem na lodné výpočty. Z hodiny na hodinu som zistil, že budem riešiť stabilitu lodí a iné špecializované lodné výpočty. 

Začali ste pracovať so svojimi bývalými učiteľmi. Aké to bolo? 

Bolo to úžasné pracovať s nimi dva roky ako s kolegami. Bol som ucho, keď som tam prišiel. Mal som len teoretické vedomosti. Naučili ma veľa, keďže mali mnoho praktických skúseností. Jediný človek, ktorého som vôbec nepoznal, bol kolega, s ktorým som sedel v kancelárii. Keď som nastupoval, bol tam jediný, ktorý ovládal stabilitu lodí. Mne tak pripadla oblasť nepotopiteľnosti lodí. Paradoxom je, že dodnes spolupracujeme, hoci teraz pre nórsku firmu. Keď sa SLKB rozpadli, sprostredkoval som mu kontakt na našu firmu a začal s nami spolupracovať zo Slovenska a trvá to dodnes.   

Žiadna loď nie je nepotopiteľná. Čo to presne znamená nepotopiteľnosť lodí?

Alfou a omegou sú pre mňa medzinárodné lodné predpisy, ktoré udávajú maximálne limity. Najbezpečnejšie sú, samozrejme, osobné lode, ktoré prepravujú viac ako dvanásť pasažierov. Tam sú požiadavky, teda limity, najvyššie. Ja sa najčastejšie zaoberám pracovnými loďami. Napríklad takými, čo prepravujú náklad na ropné plošiny, opravujú a stavajú ropné a plynové podmorské inštalácie či veterné mlyny v mori alebo inštalujú káblové siete v mori, či mapujú morské dno. Tu existujú dva základné princípy, podľa ktorých sa nepotopiteľnosť rieši. Prvý princíp je, že rozsah uvažovaného poškodenia musí loď “prežiť”, čiže sa pri ňom nesmie potopiť. Pri druhom nie je určený konkrétny rozsah poškodenia, teoreticky môže byť akýkoľvek. Napríklad môže existovať dvadsaťtisíc scenárov poškodenia a z tých všetkých možností, je stanovené nejaké percento, ktoré musí loď “prežiť”. Druhý menovaný je oveľa komplikovanejší a komplexnejší na pochopenie a aj optimalizáciu.

Lodiarsky priemysel je špecifický. Aká bola vaša cesta do Nórska? 

Článok pokračuje na ďalšej strane: