Rado robí v Nórsku prácu, ktorú ovláda len hŕstka ľudí: Štát sa tu o ľudí postará a cení si ich

Lodiarsky priemysel je špecifický. Aká bola vaša cesta do Nórska? 

So SLKB odišli Slováci, ktorí navrhovali oceľové konštrukcie a strojné zariadenia a začali pracovať pre nórsku firmu Ulstein Verft. Nóri sa ich pýtali, či nepoznajú niekoho, kto robí stabilitu. Odporučili mňa. Zarábal som vtedy do dvanásťtisíc korún, čo bola bieda. Nóri ma zavolali na pohovor a zaplatili mi cestu aj ubytovanie. Bolo to ako z rozprávky. Ja by som vtedy na to nemal peniaze. Po dvoch dňoch pohovorov a testovania so softvérom sa ma opýtali, kedy môžem začať. Vrátil som sa na Slovensko, rozlúčil sa v lodeniciach a išiel som do sveta. Dnes riešim hydrostatiku a stabilitu lodí. Nepotopiteľnosť lodí je dodnes najkomplikovanejšia a najkomplexnejšia vec, čo robím. Z hľadiska lodných predpisov sa nepotopiteľnosť lodí dostala do iných levelov. V lodiarenskom priemysle je len málo ľudí na svete, ktorí tomu rozumejú do hĺbky. Keby som dostal výpoveď, zajtra by som mal v Nórsku novú prácu.   

Akú históriu lodiarstva majú Nóri v porovnaní so Slovenskom? 

Keď som v rokoch 2004 až 2006 pracoval v SLKB, oslavovali sme viac ako storočné výročia. Bol som hrdý na to, že taká malá stredoeurópska krajina, má dlhú históriu riečnych a námorných lodí. Dokonca dlhšiu ako nórska firma založená v roku 1917, v ktorej teraz pracujem. V sedemdesiatych rokoch ale Nóri objavili ropu pod morským dnom. Odvtedy naozaj usilovne pracovali na tom, aby sa z rybárskych lodí naučili stavať a obsluhovať ropné plošiny a vedeli zabezpečiť celý servis okolo. Lode boli pre nich kľúčovým nástrojom, takže sa dostali medzi špičku na svete v tomto segmente. Pracujem v Ulsteinviku, kde žije asi šesťtisíc ľudí. Sú tu ale tri lodiarske medzinárodne pôsobiace spoločnosti. Robila sa štatistika a v nej vyšlo, že približne desať percent obyvateľstva mesta sú inžinieri.

Vaša firma pôsobí celosvetovo. Kto sú vaši najväčší zákazníci? 

Firma pracuje dvoma spôsobmi. My naprojektujeme loď podľa zadania a postavíme ju v Nórsku alebo ju naprojektujeme a postaví sa to v zahraničnej lodenici, najčastejšie v Číne, Španielsku či Dubaji. Naše lode sú prevádzkované na mnohých miestach vo svete ako napr. pri brehoch Číny, Nórska, Anglicka, Brazílie, Severnej Ameriky, v Mexickom zálive či v Guinejskom zálive. Najsofistikovanejšie lode sa však stavajú stále v Nórsku.  

Žijete v Nórsku sedemnásť rokov. Na čo ste si museli zvykať? 

Pre mňa bolo Nórsko prvou zahraničnou krajinou. Trvalo to, kým som si zvykol na počasie, kultúru a jedlo. Každá krajina má nejaké špecifiká. Počasie, je tu hlavne v zime, pochmúrne a zamračené a človek cíti nedostatok slnka a svetla. Čo sa týka jedla, potrebovali sme si so ženou nájsť nejakú cestu. Chýbala mi tu bryndza, tak si mrazenú nosíme zo Slovenska. Už roky si sám pečiem domáci chlieb, lebo na ten nórsky som si nezvykol. S rodinou si nakladáme aj kyslú kapustu. Máme tu aj kamarátov Slovákov, s ktorými sme si robili v Nórsku zabíjačku, teda dali sme si z farmy doniesť prasiatko a spracovali sme ho. Stretol som tu veľa úžasných ľudí, ale bližšie tu mám k prisťahovalcom ako k domácim. Všetko, čo nám chýba, kompenzujeme pravidelnými návštevami Slovenska, najmä v lete a na Vianoce.

Nórsky jazyk má podobnú gramatiku ako nemecký. Ako dobre ho ovládate? 

Článok pokračuje na ďalšej strane: