Miloval ho a nevedel, či dosť. Michal Dočolomanský chcel navždy odísť, no držala ho aj láska k otcovi

„Bez lásky je človek ako v reťaziach: Len keď sa vyslobodí, lieta,“ hovorieval kedysi Michal Dočolomanský, čím zrejme narážal aj na svoj vzťah k milovanému otcovi Rudolfovi, ktorého zbožňoval a ktorý mu vštepil lásku k divadlu a ku kultúre. Otec, žiaľ, zomrel v deň, keď Michal oslavoval 12. narodeniny. Umelec ho miloval, no nevedel, či dosť. Od mladosti ho potom trápili výčitky svedomia, či mu dostatočne vyjadril svoju vďačnosť a lásku. Aj tá ho totiž zachránila, keď sa mu už nechcelo žiť.

Syn učiteľa a Rumunky

Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v obci Nedeca na poľskom pohraničí, ktoré v tej dobe patrilo do Slovenského štátu. Jeho otcom bol Rudolf Dočolomanský a mamou Florianna Bodea. Rudolf svoju o 16 rokov mladšiu rumunskú manželku spoznal počas svojho pôsobenia v Sedmohradsku, kde bol ako slovenský pedagóg a kultúrny činiteľ.

Prečítajte si tiež: Na sedem dní sa stratil a chcel so všetkým skončiť. Michal Dočolomanský našiel silu prijať samého seba

V knihe Michal Dočolomanský: Posledné dni legendy si herec spomína, ako otec v obci vyučoval deti v škole. „Ale aj nacvičoval s nimi rôzne ochotnícke predstavenia a apeloval, aby tam bolo čo najviac učiteľov zo Slovenska. Vieme o tom, že písal na úrady aj do novín...“ uvádza sa v knihe. Podľa Michala mal jeho otec veľkú zásluhu na tom, že sa v bývalom Sedmohradsku (teraz už na území Rumunska), kde žili Slováci, udržala slovenčina.

Málokto si vraj uvedomuje, koľko energie musel Rudolf Dočolomanský vložiť do ľudí, aby nezabudli po slovensky. „Aby svoju reč odovzdávali ďalej svojim deťom a tie potom svojim. Na to bolo treba neskutočne veľa lásky. Lebo len láska vás ženie ďalej,“ zaspomínal si Michal Dočolomanský.

Prečítajte si tiež: Po Dočolomanského oslave na ňu muž na ulici namieril zbraň. Božidara Turzonovová prežila vďaka svojmu talentu

Boli ako stromy

Okrem Michala mali manželia Dočolomanskí ešte ďalších deväť detí, tvorili harmonický pár a taký bol aj ich vzťah. Mama bola vraj navonok prísna, no inak milá a veselá. Umelec ich zvykol často prirovnávať k stromom, ktoré miloval a ktoré ho od detstva sprevádzali. „Moji rodičia boli ako stromy, mohol som sa o nich vždy oprieť,“ spomínal herec v knihe.

Za to, že sa neskôr stal uznávaným hercom a spevákom, mohol vďačiť aj otcovi. Ten mu totiž už od detstva vštepoval lásku k divadlu a ku kultúre. Napriek tomu, že sa Michal vyučil za automechanika, kamaráti v ňom videli skrytý talent, ktorý sa musel len prebudiť.

Článok pokračuje na ďalšej stránke: