Miloval ho a nevedel, či dosť. Michal Dočolomanský chcel navždy odísť, no držala ho aj láska k otcovi
Moji rodičia boli ako stromy, mohol som sa o nich vždy oprieť, spomínal Michal Dočolomanský na mamu a otca.
Už ako malý chlapec sedel v Kostole svätého Bartolomeja v Nedeci na maminých kolenách a počul otcov zvučný hlas. To, ako Rudolf Dočolomanský vysoko na chóre za organom hral aj spieval, sa malému Michalovi a jeho súrodencom navždy vrylo do srdca. „Otec bol ten dar. Aj tá láska, ktorá stále žije v jeho deťoch,“ uvádza sa v knihe o Michalových spomienkach na milovaného otca.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=767339552070461&set=pb.100063832694323.-2207520000&type=3
Zomrel v deň jeho narodenín
Keď otec Michala aj rodinu navždy opustil práve v deň, keď jeho syn oslavoval narodeniny, dvanásťročného chlapca to veľmi zarmútilo. A neprestal si klásť otázku, prečo sa otcovo srdce, v ktorom bolo tak veľa obety a lásky, zastavilo práve v deň jeho narodenín. Michal svojho otca miloval, no nikdy sa nedozvedel, či to bolo dosť.
Dokázal vôbec malý chlapec dostatočne vyjadriť svojmu otcovi to, čo k nemu cíti? Aj keď sa jeden z najobľúbenejších hercov a spevákov vedel pre svojich fanúšikov rozdať, boli veci, ktoré si nechával pre seba.
Nechcelo sa mu žiť
Umelec až po rokoch priznal, že kým bol ako Jánošík profesionálne na vrchole, v súkromí sa ocitol na úplnom na dne. „Nemohol som ísť ďalej. Chcel som skončiť, no pomohli mi dvihnúť sa,“ spomínal pre Markízu obľúbený slovenský herec. Jedným z nich bol aj Michalov otec. Alebo skôr spomienky na neho a láska, ktorú k nemu cítil.
Článok pokračuje na ďalšej stránke:
